Predajom elektrární štát prišiel o miliardové zisky

To, o čom sa dlhé roky špekulovalo, je teraz potvrdené čierne na bielom. Slovenské elektrárne predala druhá Dzurindova vláda v roku 2006 hlboko pod cenu.

24.03.2015 13:00
debata (253)
zväčšiť
Zisky slovenských elektrární a privatizácia, graf

Potvrdzujú to aktuálne hospodárske výsledky podniku za rok 2014 aj zisky za predchádzajúce roky. Taliansky Enel 66 % akcií elektrární kúpil za 840 miliónov eur. Čisté zisky elektrární za roky 2006 až 2014 však dosiahli už 2,4 miliardy eur. Vláda pred privatizáciou tvrdila, že zisky elektrární v rokoch 2006 až 2010 dosiahnu spolu 100 miliónov eur.

Predaj elektrární je aktuálne opäť témou, keďže vláda vypovedala časť privatizačnej dohody o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo a o privatizáciu sa v trestnoprávnej rovine zaujíma aj polícia. O privatizácii elektrární idú opäť rokovať aj poslanci parlamentu. Enel zároveň po deviatich rokoch od privatizácie momentálne svoje akcie predáva.

Precenenie majetku Slovenských elektrární

Kľúčové je, že v privatizačnej cene ani jej neskoršom doúčtovaní sa neodzrkadlil fakt, že cena elektriny, a teda aj zisky elektrární pôjdu prudko hore. Už v roku 2005 sa pritom zdražovanie predpokladalo a počítal s ním aj samotný Enel v strategickom pláne rozvoja elektrární. V podobných prípadoch sa môže predávajúci dohodnúť, že pri zdražení elektriny sa cena dodatočne zvýši. Prečo to štát nespravil, nie je jasné. Bývalý minister financií a minister hospodárstva Ivan Mikloš sa odpovedi na túto otázku dlhodobo vyhýba.

Podľa analytika mal štát naviazať privatizačnú cenu na ceny elektriny a zisky podniku. „Je dosť bežné pri predaji firiem, že sa nezaplatí celá kúpna cena naraz, ale jej časť sa zaplatí buď po splnení určitých podmienok, alebo je naviazaná na výšku dosiahnutého zisku v budúcnosti,“ povedal Ľuboš Vančo zo spoločnosti KPMG, ktorá bola v minulosti audítorom práve v elektrárňach. „Na druhej strane celé zisky od roku 2006 do 2014 na úrovni 2,4 miliardy eur zostali v Slovenských elektrárňach a dá sa povedať, že sa použili na dostavbu Mochoviec. Na rozdiel od iných firiem v energetike Taliani nevyplatili žiadne dividendy,“ dodal Vančo.

Polícia zatiaľ vyšetrovanie vedie iným smerom. Po privatizácii Enel dal preceniť majetok elektrární a hodnota išla hore o niekoľko miliárd vtedajších korún. Polícia preveruje, či majetok podniku nebol pred predajom zámerne podhodnotený. Samotné elektrárne to odmietajú. „Spoločnosť  Enel vo finále tendra ponúkla za Slovenské elektrárne takmer o 150 miliónov eur viac ako druhý záujemca v tendri, firma ČEZ. Trhová cena, tak ako pri akejkoľvek inej súťaži, nesúvisí  s účtovnou hodnotou majetku, ale  závisí od budúcich príjmov firmy očakávaných záujemcami, ktorí  sú ochotní  zaplatiť.  Ide o štandardný spôsob ohodnotenia firmy. V roku 2006, po vstupe väčšinového akcionára bol nevyhnutný prechod na  medzinárodné účtovné štandardy IFRS, z ktorých vyplynula potreba preceniť majetok, ale aj zaúčtovať všetky záväzky a rezervy firmy, čo však neviedlo k zmene jej hodnoty,“ reagovali v stanovisku Slovenské elektrárne. Faktom je, že zisky podniku rástli najmä po zdvojnásobení trhových cien elektriny a okresaní nákladov podniku.

Precenenie majetku dôkazom byť nemusí

Podľa Vanča precenenie majetku elektrární nemôže byť dôkazom, že Slovenské elektrárne sa sprivatizovali pod cenu. „Obaja audítori v roku 2005 vo svojej správe uviedli, že v závierke elektrární chýbajú rezervy za niekoľko miliárd korún. Ak by ich vtedy elektrárne zúčtovali, dostali by sa do záporného vlastného imania. V roku 2006 sa stalo to, že Slovenské elektrárne precenili – zvýšili majetok asi o 60 miliárd korún, ale zároveň zaúčtovali rezervy, ktoré tam chýbali, tiež vo výške asi 60 miliárd korún, takže výsledok bol, že účtovná hodnota elektrární sa vôbec nezmenila,“ dodáva Vančo.

Vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry sa otázkou preceňovania majetku elektrární zaoberajú osem mesiacov. V tejto veci vedie polícia zatiaľ trestné stíhanie vo veci, nikto konkrétny z bývalého manažmentu elektrární doteraz obvinený nebol.

Na trestné stíhanie privatizácie tohto strategického monopolu upozornil premiér Robert Fico, keď informoval poslancov o prebratí kontroly štátu nad Vodnou elektrárňou Gabčíkovo z rúk Enelu. Poslanci na marcovej schôdzi parlamentu schválili, že vláda má predložiť do Národnej rady správu o privatizácii Slovenských elektrární.

Vyšetrovatelia tvrdia, že z dokumentov, ktoré zhabali vlani v lete pri rozsiahlych opakovaných raziách v Slovenských elektrárňach, zistili, že ešte pred uzavretím účtovnej závierky za rok 2005 sa v elektrárňach skresľovali údaje hospodárskej a obchodnej evidencie. „Doposiaľ nezistený páchateľ v úmysle spôsobiť škodu štátu najneskôr do zostavenia riadnej účtovnej závierky za rok 2005 vykonal vo vedení účtovníctva účelové operácie vo výške viac ako 15 mld. slovenských korún, pričom toto úmyselné chybné zaúčtovanie malo za následok zníženie hodnoty vlastného imania Slovenských elektrární vo výške viac ako 12 mld. slovenských korún. Toto zníženie hodnoty malo zásadný vplyv na proces odplatného prevodu 66 percent podielu akcií elektrární,“ uviedla hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová. Úrad celú kauzu spojenú nielen s privatizáciou Slovenských elektrární, ale aj prenájmom Vodného diela Gabčíkovo Enelu dozoruje.

Jedno obvinenie zatiaľ za Gabčíkovo

Bývalý šéf vlády Mikuláš Dzurinda v týchto dňoch v parlamente odmietol nevýhodnosť privatizácie. Vyhlásil, že Smer tým zakrýva vlastné pochybenia.

„My sme pri predaji konali efektívne vo verejnom záujme,“ uviedol Dzurinda.

To, prečo sa v privatizačnej cene nezohľadnil rast cien elektriny, sa denník Pravda pýta kompetentných z danej éry už niekoľko rokov. To, že elektrina prudko dražie a profitovať z toho bude viac privatizér ako štát, sa hovorilo už koncom roka 2005 pred podpisom privatizačných zmlúv. Mikloš na otázku, či peniaze nemohli ísť radšej do štátnej kasy, reagoval ešte v roku 2006.

„Vychádzali sme z podkladov, ktoré sme mali. Keby som mnohé veci vedel, tak by som bol jasnovidec. Vám to bolo jasné? Písali ste o tom?“ reagoval Mikloš. O niekoľko rokov neskôr k danej téme povedal:

„Je dobré, že sa rozhodlo o dostavbe elektrárne v Mochovciach a je len prirodzené, že sa všetci akcionári podieľajú na projektoch, ktoré zvyšujú hodnotu podniku.“

Narážal na to, že vláda sa dohodla s Enelom, že na úkor dividend sa budú zisky elektrární dávať do dostavby Mochoviec. Dostavba Mochoviec mešká aktuálne štyri roky a naposledy elektrárne sľúbili, že tretí blok sa dokončí v novembri 2016 a štvrtý o rok neskôr – v závere roka 2017. Aktuálny rozpočet dostavby je 4,6 miliardy eur, kým ešte v roku 2008 bol stanovený na 2,8 miliardy eur. Časť dodávok na Mochovce elektrárne zabezpečovali cez dcérsku firmu Enelu – Enel Produzione a jeden z dodávateľov bola pred rokom 2010 aj firma poradcu predsedu vlády Roberta Fica.

V prípade privatizácie elektrární súd nedávno rozhodol o zrušení zmluvy o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Elektráreň tak prevádzkuje štátna Vodohospodárska výstavba (VV). Od privatizácie mali elektrárne získať z prevádzky Gabčíkova 350 miliónov eur, o ktoré sa chce teraz vláda súdiť.

Vyšetrovateľ zároveň ešte vlani v decembri obvinil bývalého šéfa VV Ladislava G., ktorý mal podpisom zmluvy o prevádzke Gabčíkova podľa polície spôsobiť škodu za viac ako 300 miliónov eur. „Vo veci sú naďalej vykonávané procesné úkony – prebieha vyšetrovanie,“ dodala Tökölyová.

© Autorské práva vyhradené

253 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovenské elektrárne #Enel #privatizácia