Pred dvoma týždňami ste boli v Bruseli na rokovaní ministrov energetiky s podpredsedom Európskej komisie pre energetickú úniu Marošom Šefčovičom. Predstavil tam projekt samotnej energetickej únie. Čo z neho vyplýva pre Slovensko?
Energetická únia je myšlienka nielen o vytvorení jednotného trhu, ale aj posilnenia energetickej politiky v rámci Európskej únie. Slovensko je malá krajina a my takúto myšlienku a predstavu, vzhľadom na to, že posilňuje prvky energetickej bezpečnosti a prvky diverzifikácie zdrojov pri rešpektovaní špecifík pre jednotlivé krajiny, podporujeme. Slovensko je tiež krajina závislá od dovozu surovín, či už je to plyn, ropa, alebo jadrové palivo. Samozrejme, energetická únia predstavuje aj novú politiku pri príprave zmlúv a dizajne trhu s energiami. Návrh energetickej únie je zhrnutý do piatich cieľov a pätnástich konkrétnych opatrení. My sme vo svojom stanovisku prezentovali, že Slovensko je pripravené na konštruktívnu diskusiu o rozvoji energetickej politiky EÚ, zároveň je však nutné dbať na národné záujmy v základných oblastiach. Energetická únia by mala byť založená na rovnovážnom prístupe k cieľom bezpečnosti, konkurencieschopnosti a udržateľnosti. Dôležitými princípmi budú technologická neutralita a suverenita pri definovaní národného energetického mixu. Jednou z dôležitých oblastí je zachovanie legitímnych nástrojov ochrany zraniteľných spotrebiteľov vrátane cenovej regulácie. To je pre nás veľmi dôležité, pretože nielen Slovensko má rozdielnu sociálnu situáciu v jednotlivých regiónoch, ale aj regióny Európy majú rôzne sociálne podmienky a pre nás je regulácia veľmi dôležitý prvok. Budeme na tom trvať.
Pri zachovaní regulácie máte na mysli Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý stanovuje maximálne ceny energií?
Áno, naším cieľom je, aby si národný regulátor mohol zachovať svoje kompetencie. Aby nešlo o jedno uniformné riešenie na úrovni Európskej únie, Európskej komisie, ale aby jednotlivé krajiny mali možnosť zachovať si potrebné prvky regulácie samostatne. To je vzhľadom na sociálne rozdiely, ktoré sú vo východnej Európe veľmi veľké, aj stanovisko iných krajín.
Stretlo sa to s pochopením Maroša Šefčoviča? Európska komisia naposledy práve Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vyčítala vysoké sieťové poplatky za prevádzku energetických sietí na Slovensku, ktoré podľa nej brzdia konkurencieschopnosť slovenských firiem.
>Aj pri stretnutí s Marošom Šefčovičom, aj pri jeho prezentácii nebola otázka národnej regulácie jadrom diskusie. Regulácie cien v rámci platných pravidiel EÚ využíva viac ako polovica členských štátov a ide o citlivú tému. Tento prvok nebol vystavený ani konfrontácii v rámci diskusii ministrov, na uplatnenie cenovej regulácie sú však v EÚ rozdielne názory.
Plánuje energetická únia, podľa vzoru Nemecka, ktoré upúšťa od jadrovej energetiky, aj zmeny v oblasti typov elektrární?
Stanovisko o upúšťaní od jadrovej energetiky odznelo pomerne jednoznačnejšie najmä od zástupcov Nemecka. Veľká Británia, Česká republika, ale aj Bulharsko a Maďarsko prezentovali svoje záujmy pokračovať v budovaní jadrových zdrojov a nechať si samostatnosť v rozhodovacom procese. Jadrová energetika na Slovensku má dominantné postavenie vo výrobe elektriny a pre SR a ďalšie členské štáty je podmienkou pre dekarbonizáciu, ktorá je jedným z pilierov energetickej únie.
Vyplývajú zo samotnej energetickej únie pre Slovensko nejaké finančné záväzky?
Nie sú tam žiadne priamo definované finančné záväzky voči štátnemu rozpočtu. Čaká nás však prijatie viacerých opatrení v oblasti legislatívy. Po schválení koncepcie príde na rad celý rad návrhov legislatívnych opatrení, o ktorých budú členské štáty v rámci Rady EÚ diskutovať a následne ich implementovať. Tak ako to bolo napríklad v súvislosti s tretím energetickým balíčkom. Slovensko bude počas rokovaní klásť dôraz na hodnotenie dosahov navrhovaných opatrení na ceny energie pre domácnosti a dosahov na konkurencieschopnosť priemyslu.
Čoho všetkého sa týkajú spomínané legislatívne zmeny?
Nielen opatrenia, ktoré majú prispieť k bezpečnosti, diverzifikácii plynu, ale, samozrejme, aj otázky, ktoré sú spojené s trhom a uzatváraním zmlúv napríklad prípravou zmluvných vzťahov s jednotlivými dodávateľmi, s cieľmi pre obnoviteľné zdroje energie a energetickú efektívnosť. Ide o celý balík legislatívnych návrhov, z ktorých značná časť bude na stole práve počas nášho predsedníctva.
Počítate s tým, že by sa nejakým spôsobom zmenili aj zmluvy SPP s Gazpromom alebo zmluva Eustreamu s Gazpromom? V takom prípade by takéto rozhodnutie asi aj niečo stálo.
Budeme presadzovať záujem, aby zmluvy, ktoré by mali byť posudzované, boli zmluvy, ktoré sú na medzivládnej úrovni. Komerčné zmluvy sú iného charakteru ako medzivládne zmluvy. Zároveň však zastávam názor, že všetky zmluvy, bez ohľadu na ich subjekty, majú byť v súlade s právom EÚ. Sme pripravení diskutovať o pragmatických spôsoboch, ako zvýšiť transparentnosť dohôd s dosahom na vnútorný trh EÚ a energetickú bezpečnosť pod podmienkou zabezpečenia zmluvnej slobody a rešpektovania deľby kompetencií medzi úrovňou EÚ a členskými štátmi EÚ.
Podľa Maroša Šefčoviča by mal vzniknúť jednotný energetický trh, ktorý by napríklad v prípade plynu nakupoval aj pre ostatných, respektíve pre tých, čo by chceli. Pretože podľa návrhu, ak niekto kúpi viac, zaplatí potom menej. Ani toto by nebolo v rozpore so zmluvami SPP a Gazpromu?
V návrhu energetickej únie je takáto predstava. Všetkých dvadsaťosem krajín plne podporuje cieľ dobudovania vnútorného trhu s plynom a odstránenia „energetických ostrovov“. Čo sa týka otázky jedného zmluvného partnera, boli tu prezentované rôzne návrhy a s týmto návrhom bude treba ešte ďalej pracovať. Ale od pôvodných úvah sa návrh pre takýto mechanizmus, ktorý by mal realizovať všetky zmluvy, posúva k regionálnemu a dobrovoľnému nástroju, ktorý by mohol vstúpiť do realizácie, až keď príde krízový režim.
Čo to znamená krízový režim?
Prirovnal by som to k situácii s rusko-ukrajinským konfliktom, keď dennodenne sledujeme situáciu s vývojom dodávok plynu. V takýchto prípadoch by mohol takýto hráč vstúpiť do hry. Ale už aj dnes do rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou vstupuje Európska únia. V tomto prípade by mohol byť výsledným efektom jeden generálny partner.
Čiže myšlienka jedného hráča, ktorý by plyn nakupoval, by nebola v rozpore so zmluvou s Gazpromom?
Momentálne je veľmi zložité jednoznačne sa vyjadriť. Samotné oznámenie hovorí o preskúmaní tohto konceptu, či je vôbec realizovateľný z pohľadu hospodárskej súťaže a pravidiel medzinárodného obchodu, nehovoriac o potenciálne zásadných dosahoch na liberalizovaný vnútorný trh EÚ.
Spomínali ste, že by sa mali zmeniť jednotlivé medzištátne dohody. Ako?
Oznámenie hovorí skôr o zmene spôsobu, akým sa medzivládne dohody týkajúce sa energetiky pripravujú. EK hovorí o predbežnej kontrole týchto dohôd z hľadiska ich súladu s právom EÚ a aktívnejšieho zapojenia EK do rokovaní.
Vedeli by ste povedať príklad, čo by to konkrétne malo znamenať?
To, samozrejme, závisí od výsledku diskusie členských štátov o revízii platného rozhodnutia, ktorým sa stanovuje mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Toto rozhodnutie umožňuje už v súčasnosti štátom požiadať o asistenciu EK pri príprave medzivládnych dohôd, pričom viacero členských štátov zastáva názor, že povinný prístup EK by sa nemal týkať komerčných zmlúv. Na dodávky energií sú na Slovensku komerčné zmluvy, ktoré má či už Slovenský plynárenský priemysel, Transpetrol, alebo napríklad Slovenské elektrárne, ktoré jadrové palivo nakupujú na komerčnej báze.
Nie je to náhodou príklad toho, o čom sa kriticky vyjadril maďarský premiér Viktor Orbán pre denník The Wall Street Journal? Energetická únia podľa neho ohrozuje suverenitu štátov.
Je na jednotlivých krajinách, ako si budú presadzovať svoje národné záujmy. Maďarsko aj Nemecko majú svoj postoj v oblasti jadrovej energetiky. Nemecko prezentuje iný názor, ako majú iné krajiny, a preto je dôležité nájsť kompromis. Pre nás je prvok regulácie dôležitý. Aby sme si mohli zachovať prvky regulácie, suverenitu v oblasti jadrovej energetiky. Alebo určitú toleranciu v percentuálnom vyjadrení, koľko obnoviteľných zdrojov bude na Slovensku. Takisto si bude Maďarsko aj ostatné krajiny presadzovať svoje záujmy. A dôležité je aj to, a to je ťažká pozícia pána Šefčoviča, aby našiel také riešenie, ktoré by bolo prijateľné pre všetkých. Verím tomu, že po skúsenostiach so situáciou na Ukrajine koncepcia energetickej únie prinesie efektívnosť a prvky, ktoré prinesú stabilizáciu, bezpečnosť a diverzifikáciu zdrojov dodávok nielen pre Slovensko, ale aj pre celú Európu.
Čo energetická únia znamená v prípade cien elektrickej energie?
Rozvoj primeraných a nízkouhlíkových kapacít na výrobu elektriny je jedným z dôležitých a citlivých prvkov energetickej politiky SR a EÚ, aj čo sa týka otázky cien. Energetická únia musí definovať také nástroje, aby boli vhodné pre priemysel v jednotlivých krajinách a neboli neproporcionálnou záťažou. Aby boli konkurencieschopné. Budeme radi, keď to prinesie možnosti zníženia cien elektriny. Aj vzhľadom na to, že je to jeden z cieľov, ktorý by sme chceli dosiahnuť.
Ako chcete docieliť nižšie ceny v prípade elektriny?
Je potrebné, aby sme realizovali takú politiku, aby ceny energií v celej Európe boli na rovnakej úrovni. Ťažko je konkurovať v energetike krajinám, ktoré majú nižšiu úroveň cien ako napríklad Slovensko. Jednotlivé opatrenia, ktoré by mohla energetická únia priniesť, by mohli posilniť práve konkurencieschopnosť v energetike. Máme definované ambiciózne klimatické ciele, ktoré sú spojené s vysokými nákladmi tak pre domácnosti, ako aj pre priemysel. Ako príklad nevyhnutného opatrenia uvediem potrebu reformy podpory obnoviteľných zdrojov energie. Tlak na konkurenciu, a teda aj na optimalizáciu cien tiež očakávame od integrácie trhov s elektrinou a plynom.
Na stretnutí boli ministri hospodárstva z európskych krajín. Mali ste možnosť rozprávať sa aj na tému nového plynovodu Eastring, ktorý by mal prepojiť západnú Európu aj s iným ako ruským zdrojom plynu a mal by ísť cez Slovensko, Maďarsko, Bulharsko či Rumunsko? Nedávno sa totiž objavili napríklad aj úvahy o opätovnom obnovení plynovodu Nabucco, ktorý mal ísť cez iné krajiny.
V rámci vystúpenia na Rade ministrov som informoval svojich kolegov o koncepte nového projektu Eastring a požiadal ich o jeho podporu. Nemyslím si, že by mali mať iné krajiny výhrady voči trase projektu Eastring. Skôr je to o tom, že jednotlivé krajiny si môžu presadzovať svoje záujmy. Tak je to aj na spoločnom záujme dotknutých krajín. Rokovania medzi spoločnosťou Eustream a partnermi v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku prebiehajú veľmi intenzívne. Zastávam názor, že projekt Eastring má veľký potenciál, v súčasnosti predstavuje investične a časovo najefektívnejší projekt plynovodu v danom regióne, a preto je potrebné ho podporiť.
Aj vy s nimi rokujete?
Tento projekt je na komerčnej báze. Je to komerčný projekt s podporou jednotlivých štátov. Slovensko bude podporovať tento projekt, podporuje ho aj Bulharsko. Intenzívne rokovania sú aj s ostatnými krajinami. Predpokladám, že v krátkej dobe by malo prísť k dohodám či k podpisom memoránd o spolupráci medzi prevádzkovateľmi prepravných sietí jednotlivých krajín.
Dostali ste nejaký prísľub zo strany Európskej komisie na dotáciu?
Ešte je, myslím, skoro hovoriť o tom, či je prísľub, alebo nie je prísľub. Dohodnúť sa musíme najskôr na národnej úrovni. Komerčné spoločnosti sa musia dohodnúť na spolupráci. Tá bude základným prvkom, aby sa mohli jednotlivé krajiny presadzovať na európskej pôde. Je naším jednoznačným zámerom, aby bol projekt Eastring zaradený medzi projekty spoločného významu EÚ.