Guvernér Národnej banky Slovenska zároveň odmietol tvrdenia, že výkup dlhopisov je v rozpore so zmluvami o zriadení Európskej centrálnej banky alebo samotnej Európskej únie.
„Rozhodnutie bolo, že pokiaľ nekupujeme dlhopisy priamo od štátov a štátnych agentúr, je to v súlade s naším mandátom,“ povedal guvernér NBS Jozef Makúch.
V praxi ECB nakupuje dlhopisy jednotlivých štátov na sekundárnom trhu od súkromných investorov, bánk a fondov. Tlačenie je plánované až do septembra 2016 v objeme 1,1 bilióna nových eur.
„Zásadný rozdiel medzi kvantitatívnym uvoľňovaním v Európe a tým v USA alebo Británii je záporná depozitná sadzba,“ povedal analytik Tatra banky Juraj Valachy. Na starom kontinente súkromné banky získajú za jednodňové uloženie peňazí v ECB úrok mínus 0,2 percenta. Reálne tak musia platiť za uloženie získaných peňazí, čím sú motivované poskytovať viac lacných úverov firmám aj domácnostiam, čo má v blízkej budúcnosti naštartovať celú ekonomiku 19 krajín eurozóny.
Práve tlačenie peňazí stojí za súčasným rastom USA. „Nemyslím si, že táto politika je správna. Keď to robil americký Fed (centrálna banka), robil to v inom prostredí a včas,“ uviedol poslanec Jozef Kollár.
Na Slovensku bude nákup dlhopisov manažovať NBS. „Objem dlhopisov aký budú môcť národné centrálne banky nakupovať, je určený podielom kapitálu v ECB,“ povedal Valachy.
Ďalším pravidlom je maximálne 25–percentný podiel v každej nakúpenej emisií dlhopisov. „Je to z dôvodu, aby sa ECB nedostala do pozície, kedy bude môcť zastaviť prípadnú reštrukturalizáciu emitovaného dlhopisu,“ priblížil Valachy.
Tretím pravidlom je, že z celkového dlhu jednotlivého štátu môže byť nakúpených maximálne 33 percent, čím boli z tlačenia peňazí vylúčené grécke dlhopisy.