Štát môže pri Gabčíkove získať ušlý zisk

Získať od súkromného investora 350 miliónov eur ako sumu, ktorá podľa vlády zodpovedá tržbám sprivatizovaných Slovenských elektrární z prevádzky Vodnej elektrárne Gabčíkovo (VEG), nebude také jednoduché.

17.03.2015 12:00
debata (14)

Vláda žiada tržby po tom, čo Krajský súd v Bratislave pred týždňom rozhodol, že zmluva o prevádzke gabčíkovskej elektrárne z roku 2006 je neplatná. Na základe danej zmluvy elektrárne prevádzkovali VEG s tým, že majetok previedli na štátnu Vodohospodársku výstavbu.

Slovenské elektrárne však upozorňujú, že od roku 2006 mali v súvislosti s prevádzkou VEG aj náklady. „Vodohospodárska výstavba si už uplatnila určité nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré údajne naša spoločnosť nadobudla počas prevádzkovania VEG. Nároky uplatňované Vodohospodárskou výstavbou v súdnych konaniach sú v zásade sumou výnosov, ktoré naša spoločnosť počas prevádzky údajne získala. Je však úplne zrejmé, že ak by sme aj boli zaviazaní vrátiť Vodohospodárskej výstavbe to, čo sme nadobudli počas prevádzky VEG, určite by nešlo o sumu výnosov, ale najviac o náhradu ušlého zisku tak, ako to stanovuje slovenský právny poriadok,“ reaguje Jana Burdová, hovorkyňa Slovenských elektrární (SE), člena talianskej skupiny Enel.

Aké náklady elektrárne v Gabčíkove mali, nie je jasné. Premiér Robert Fico minulý týždeň povedal, že náklady sú pri Gabčíkove v pomere k tržbám asi na úrovni 8 až 9 percent. V prípade, ak by zmluva neplatila, podľa právnika sa náklady zohľadnia.

„Slovenské elektrárne by si mohli vynaložené náklady započítať voči tržbám. Myslím si preto, že to, čo nakoniec štát dostane od elektrární, bude menej ako 350 miliónov eur,“ hovorí partner kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Andrej Leontiev. V Gabčíkove momentálne pracuje 62 ľudí, za osem rokov prevádzky firma mala realizovať 225 odstávok, keď sa vykonávali údržby a opravy.

Zmluvu o prenájme Gabčíkova súd označil za neplatnú, otázne je, kto to spôsobil. „Najväčšie riziko vidíme v súčasnosti v tom, či štát nezavinil neplatnosť zmluvy o prevádzke, keďže verdikt súdu znel, že verejné obstarávanie bolo uzatvorené v rozpore s vtedajším zákonom o verejnom obstarávaní. Ak by to tak bolo, hrozí, že si budú Slovenské elektrárne uplatňovať náhradu škody. Táto by sa mohla počítať ako ušlý zisk Slovenských elektrární počas obdobia, počas ktorého mala neplatná zmluva trvať,“ myslí si Andrej Leontiev. Na druhej strane zmluvu o prevádzke nepodpisovali len zástupcovia štátu, ale bol pri nej aj privatizér taliansky Enel.

Podľa Leontieva hrozí, že pre neplatnosť zmluvy o prevádzke VEG môže byť neúčinná aj zmluva o majetkovom vyrovnaní. Pri nej sa Slovenské elektrárne v marci 2006 tesne pred privatizáciou vzdali majetkových nárokov za vyňatie vodnej elektrárne a presun majetku Gabčíkova na štátnu Vodohospodársku výstavbu.

„Ak teda zmluva o prenájme neplatí, nemala by platiť ani zmluva o vysporiadaní vzájomných finančných nárokov súvisiacich s vyčlenením Gabčíkova z majetku elektrární. Respektíve, Slovenské elektrárne by si v prípadnom súdnom spore mohli nárokovať nejakú sumu za tento prevod. Ak by neplatilo urovnanie, kde sa hovorí o sume asi 150 miliónov eur v prospech elektrární, môže byť súdom určená „cena“ za vyčlenenie Gabčíkova vyššia, ale aj nižšia,“ dodáva Leontiev.

Šéf Vodohospodárskej výstavby sa však prípadných strát neobáva. „Jediné, čo sa môže stať, je, že čo sme za to zaplatili, sa nám aj vráti,“ hovorí Ladislav Lazár, šéf Vodohospodárskej výstavby. Premiér Robert Fico tvrdí, že štát v dôsledku súdnych sporov nepríde ani o jedno euro, pokiaľ ide o náhradu škody voči talianskemu Enelu.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovenské elektrárne #Vodná elektráreň Gabčíkovo