Podľa našich zistení však počet mien nie je kompletný, ďalšie by mali pribudnúť v najbližších týždňoch.
V týchto dňoch by si zoznam mali prevziať policajní vyšetrovatelia. Na informácie, čo sa bude diať ďalej, je polícia skúpa. Denník Pravda sa pýtal aj Generálnej prokuratúry, ako bude teraz postupovať. „Generálna prokuratúra je informovaná o existencii a obsahu zoznamu. Prvotné úkony realizuje Finančná správa. Ďalší postup bude určený v rámci projektu Daňová kobra,“ uviedla hovorkyňa Generálnej prokuratúry Andrea Predajňová.
Za Slovensko bol zoznam vo Francúzsku osobne prebrať generálny riaditeľ daňovej a colnej sekcie Finančnej správy Daniel Čech. Daniari dokument v stredu posunuli na prešetrenie daňovej kobre, ktorá je zložená z Národnej kriminálnej agentúry, Finančnej správy a Generálnej prokuratúry.
Údaje, ktoré má Finančná správa k dispozícii, sú však z rokov 2005 a 2006. Stavy na jednotlivých účtoch sú v sume 3,5 milióna eur. Ak došlo k daňovým únikom, časť z nich už mohla byť premlčaná. V prípade, že uplynie zákonom stanovená päťročná premlčacia doba, previnilci nebudú môcť byť postihnuteľní.
Na Slovensku takisto ako v jedinej krajine v Európe platí tzv. inštitút účinnej ľútosti v takej miere, že fakticky garantuje časovo neobmedzenú daňovú absenciu. To znamená, že ak by aj daniari odhalili krátenie daní, páchatelia sa trestnému stíhaniu vyhnú doplatením dane a penále vo výške 10 percent z vyrubenej dane. „Nie je pritom dôležité, či sa páchateľ prizná dobrovoľne, alebo čaká, či ho "chytí“ daňový úrad, a až keď ho „chytia“ a podajú trestné oznámenie, daň a pokutu zaplatí. V oboch prípadoch sa vyhne trestnému stíhaniu, ak daň uhradí pred skončením vyšetrovania," hovorí advokát Radovan Pala, partner v kancelárii TaylorWessing e/n/w/c.
Dodáva však, že nie všetci majitelia účtov museli automaticky krátiť dane. Napríklad športovci zvyknú mať účty v zahraničí, keďže zdaňujú príjmy v krajine, kde ich získali z výhier na rôznych turnajoch či zápasoch. Môže podľa neho ísť aj o klientov, ktorí tam majú vedené účty, lebo nedôverujú slovenskému bankovému systému.
Konkrétne mená slovenských klientov banky prisľúbil ešte vo februári francúzsky minister financií Michel Sapin, ktorý sa v Bratislave stretol so slovenským rezortným kolegom Petrom Kažimírom. Nakoniec si však musela Finančná správa ísť po zoznam osobne. Za Slovensko ho prebral generálny riaditeľ daňovej a colnej sekcie Finančnej správy Daniel Čech. Medzinárodné konzorcium investigatívnej žurnalistiky ICIJ nedávno upozornilo, že priamo na Slovensku bolo otvorených 147 účtov, cez ktoré pretieklo do švajčiarskej banky HSBC takmer 50 miliónov eur. Podľa konzorcia „najbohatší Slovák“ spomedzi klientov s účtom vo švajčiarskej banke mal na konte 10,5 milióna dolárov.
Záujem o zakladanie švajčiarskych účtov v HSBC vrcholil ešte počas vlády Vladimíra Mečiara, ktorú v roku 1998 vystriedala vládna koalícia štyroch strán SDK, SDĽ, SMK a SOP. Práve v čase výmeny vládnych štruktúr sa výrazne zvýšil počet aktívnych účtov. Veľké množstvo účtov fungovalo aj počas oboch vlád Mikuláša Dzurindu.
Cez švajčiarsku banku HSBC išli aj peniaze z kontroverzného predaja emisných povoleniek slúžiacich pre fabriky vypúšťajúce do ovzdušia veľké množstvo CO2. Ministerstvo životného prostredia predalo ešte v roku 2008 americkej spoločnosti Interblue Group emisné povolenky v cene 5,05 eura za 1 tonu. Susedné krajiny obchodovali v tom čase emisné povolenky takmer za dvojnásobnú cenu. Vďaka lacnému nákupu Interblue Group mohla zarobiť až okolo 47 miliónov eur. Tieto peniaze mali podľa informácií Špeciálnej prokuratúry zverejnených minulý rok skončiť v Japonsku vďaka HSBC LTD, Hong Kong. Pre kauzu emisie premiér Robert Fico ešte počas svojej prvej vlády odvolal dvoch vtedajších ministrov životného prostredia za SNS Jána Chrbeta a Viliama Turského. Súčasná opozícia pred prezidentskými voľbami obvinila z profitu v emisnej kauze aj vládnu stranu Smer.
HSBC ako najväčšia európska banka čelí vo viacerých štátoch vyšetrovaniu z prania špinavých peňazí. Napríklad v Spojených štátoch amerických čelila obvineniam prania peňazí teroristických organizácií a obchodníkov s drogami. Vyšetrovanie bolo zastavené po tom, čo sa finančný dom s americkým senátom dohodol na zaplatení pokuty vo výške 1,9 miliardy dolárov. Celá kauza okolo najväčšej európskej banky vypukla ešte v roku 2007, keď jej zamestnanec Hervé Falciani ukradol priamo vo Švajčiarsku údaje o kontách 24-tisíc privátnych klientov a odovzdal ich francúzskej polícii. Vo Švajčiarsku za tento čin ešte dodnes čelí obvineniu z priemyselnej špionáže. V súčasnosti čelí banka vyšetrovaniu z prania špinavých peňazí vo Francúzsku aj Veľkej Británii. Aktuálne sa aféra Swissleaks zakladá na takmer 60-tisíc dokumentoch, ktoré poskytujú údaje o vyše 100-tisíc klientoch HSBC z 203 krajín. Objem prostriedkov je vyše 100 miliárd dolárov.