Od polnoci z pondelka na utorok elektráreň prebral štát. Čo to v praxi znamená?
Ja som to už použil a použijem to znovu a celkom sa mi to páči. Je to pre nás v prvom rade predčasná Veľká noc.
Myslíte šibačku?
V tom zmysle ako veľkovýznamnú udalosť, pretože znovu Slovensko získava elektráreň, ktorá mu patrí historicky. Postavilo ju a je jej majiteľom. Napriek tomu ju nemohlo užívať a využívať, čo považujem za neštandardné.
Existujú však aj obavy, že ak zmluva o prenájme neplatí, stratili účinnosť aj zmluvy na ňu nadviazané. Takou by mohol byť prevod Gabčíkova na Vodohospodársku výstavbu. Tieto zmluvy vraj boli podmienené. Slovensko by v takomto prípade mohlo o elektráreň aj prísť.
Nie, neboli. Topiaci sa aj slamky chytá. Po rozhodnutí vlády sa situácia štátu a Vodohospodárskej výstavby výrazne zlepšila a posilnila. Kúpna cena za gabčíkovskú elektráreň nemá vplyv na zmluvu o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo (VEG). Čo máme písomne aj ústne potvrdené zo strany Slovenských elektrární.
Čiže tie zmluvy neboli podmienené?
Tá zmluva normálne platí. Máme ústne aj písomne prekonzultované so Slovenskými elektrárňami, že táto zmluva platí a my to splácame ešte 22 rokov. V prípade, že Slovenské elektrárne budú mať záujem a ponúknu kúpnu cenu, sme ochotní kúpnu cenu splatiť aj jednorazovo. Čiže nie za 22 rokov, ale zaplatíme to jednorazovo. Ďalší moment je, že to nie Enel nám predal Gabčíkovo, to nám predali štátne Slovenské elektrárne a tie nám to predali na Vodohospodársku výstavbu. VEG ako taká je majetkom štátu. VEG bola majetkom Slovenských elektrární a tie ho previedli za 150 miliónov na Vodohospodársku výstavbu.
Nemôže sa teda stať, že sa majetok presunie na Slovenské elektrárne a tým pádom Slovensko nebude mať nič?
Zmluva na to nemá vplyv. My ju normálne splácame. Toto bola veľmi zvláštna operácia. Vláda jednoduchou operáciou namiesto toho, aby to previedla za jedno euro, tak to predala za 150 miliónov eur. Jediné, čo sa môže stať, je to, že čo sme za to zaplatili, sa nám aj vráti.
Enel už avizoval, že po doručení rozhodnutia krajského súdu o neplatnosti zmluvy využije mimoriadne opravné prostriedky.
Je to právo Enelu.
Podľa vedúceho Katedry medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Právnickej fakulty Univerzity Komenského Michala Ďuriša však rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o neplatnosti zmluvy nemusí byť definitívne.
My sme presvedčení, že máme pravdu a že všetci vedeli, čo podpisujú. Pretože Slovenské elektrárne mali niekoľkomiliónového poradcu, privatizačného. Ale toto je mimo nás.
Vy ste vaše kroky konzultovali s právnikmi?
Samozrejme.
Neobávate sa teda toho, že mimoriadne dovolanie skončí v prospech Enelu?
Dnes je situácia taká, že my sme v útočnej tretine. My sme tam pred bránkou. My máme odstúpenie zmluvy k jedenástemu. Ešte je tu ďalší súdny spor. Že zmluva je neplatná z titulu medzinárodnej zmluvy s Maďarskou republikou. My máme dnes odstúpenie od zmluvy a rozhodnutie krajského súdu.
Vy, naopak, tvrdíte, že len čo bude doručené rozhodnutie súdu, chcete si nárokovať 350 miliónov eur, čo má byť suma zodpovedajúca tržbám Enelu za prevádzku Gabčíkova. Ako si to chcete nárokovať?
My sme ich priebežne žalovali už každý rok. Požiadame ich ako slušná štátna spoločnosť písomne. Vzhľadom na naše skúsenosti. Tento bonus nám bude slúžiť na to, aby sme urobili napríklad generálne opravy. Ja si myslím, že dnes je to veľmi dobré a bude to ešte lepšie.
To je ale dosť vysoká suma 350 miliónov.
Ostatné pôjdu do štátneho rozpočtu.
Na opravy asi koľko chcete dať?
Nemáme to ešte vyčíslené. Ale už sme sa stretli s partnermi, ktorí oslovili Slovenské elektrárne a oznámili sme im, že do konca apríla by sme chceli spustiť medzinárodný tender.
Ako to bude, čo týka zamestnancov. Budete prepúšťať?
Práve naopak. Momentálne tam pracuje šesťdesiatdva zamestnancov. My sme s nimi už koncom februára uzatvorili pracovné zmluvy. Pristupovali sme k nim jasne a transparentne.
Po tom, čo v pondelok mimoriadne zasadala vláda, prijala rozhodnutie, aby ste okamžite odstúpili od zmluvy. Nastali aj nejaké technické zmeny v elektrárni?
V zásade sme ukončili proces preberania. Odpojili sme riadenie elektrárne Enelu, oni to predtým riadili z Trenčína, a začali sme ovládať celú elektráreň priamo z Gabčíkova. Ale presunieme riadenie do Žiliny. Odtiaľ nebudeme riadiť len gabčíkovskú elektráreň, ale aj žilinskú elektráreň, ktorú máme. Môžeme teraz povedať, že Vodohospodárska výstavba vyrába elektrickú energiu na 21. turbogenerátoroch, inštalovaný výkon 818 megawattov.
Spomínate, že ste už začali aj obchodovať, aj predávať elektrinu. Zmenia sa tým aj ceny elektriny? Slovensku sa často vyčíta, že ceny elektriny sú tu dosť vysoké oproti iným krajinám. Chcete s tým niečo robiť? Zmení sa to?
My predávame elektrinu na burze. Za trhové ceny. Nepredpokladám, že by sa tu niečo malo meniť. Akýkoľvek obchod s elektrickou energiou bude aj v budúcnosti cez burzu. Čiže tá cena je hocikedy kontrolovateľná. Touto zmenou však môžeme mať vyššie tržby. My sme dostávali šesťdesiatpäť percent z tržieb, ktoré sa dosiahli v Gabčíkove. Doteraz sme mali pomerne komplikovaný vzorec so Slovenskými elektrárňami. Keď sme dali skontrolovať jeden rok, tak za jeden rok sa našla odchýlka 800–tisíc eur.
Ladislav Lazár (1973)
Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Košiciach. Začínal vo VSŽ v Košiciach ako referent pre podnikateľské aktivity. Neskôr sa stal riaditeľom hokejového klubu HC Košice. V roku 2009 vstúpil do politiky a stal sa poslancom strany Smer Košického samosprávneho kraja. V roku 2012 sa stal šéfom Vodohospodárskej výstavby.