Povedal to v stredu šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi na konferencii venovanej nákupom štátnych dlhopisov centrálnymi bankami. ECB začala tieto nákupy práve začiatkom tohto týždňa a výnosy dlhopisov väčšiny krajín eura od pondelka vďaka tomu výrazne klesajú.
„Aj napriek obnovenej gréckej kríze sme zaznamenali ďalší pokles výnosov štátnych dlhopisov Portugalska a iných krajín, ktoré boli predtým v dlhovej kríze. To naznačuje, že program nákupov aktív by mohol ochrániť krajiny eurozóny pred nákazou,“ povedal Draghi podľa agentúry Reuters.
Po vypuknutí gréckej krízy v roku 2010 začali výrazne rásť výnosy štátnych dlhopisov ďalších vysoko zadlžených krajín eurozóny, ako bolo Portugalsko, Írsko, Španielsko a Taliansko. Portugalsko a Írsko to prinútilo požiadať eurozónu a Medzinárodný menový fond o záchranný program, finančnú pomoc pre banky potom dostalo aj Španielsko.
Cieľom nákupov štátnych a ďalších dlhopisov je podporiť ekonomiku a odvrátiť cenovú defláciu. ECB chce prostredníctvom týchto nákupov pumpovať do ekonomiky eurozóny najmenej do septembra 2016 približne 60 miliárd eur mesačne. Dúfa, že zvýšením objemu peňazí vo finančnom systéme prinúti komerčné banky k väčšej úverovej aktivite, ktorá podporí ekonomiku a zvýši tlak na rast cien.
V Bruseli sa v stredu začínajú rozhovory na expertnej úrovni medzi Gréckom a trojicou medzinárodných veriteľov o gréckom reformnom programe. Dobrozdanie veriteľov je podmienkou pre to, aby mohlo Grécko získať od eurozóny splátku úveru v rámci predĺženého záchranného programu.
Draghi k výhľadu ekonomiky menovej únie poznamenal, že oslabovanie sa skončilo a hospodárske oživenie by sa malo teraz „rozšíriť a dúfajme že aj zosilniť“. Posledná prognóza ECB z minulého týždňa predpovedá zrýchlenie ekonomického rastu a zvýšenie inflácie zo súčasnej zápornej úrovne k blízkosti dvoch percent v roku 2017. Podľa Draghiho sú tieto odhady závislé na tom, či ECB uskutoční celý rozsah plánovaných nákupov dlhopisov.