Od posledného rokovania skupiny, ktorá je zložená z ministrov financií krajín používajúcich euro, sa podľa Dijsselbloema urobilo len málo.
List s náčrtom niekoľkých reforiem, ktorý šéfovi Euroskupiny minulý štvrtok poslal grécky minister financií Janis Varufakis, Dijsselbloem označil za „vítaný príspevok k procesu“. Odovzdal ho vraj „inštitúciám“, teda trojici Európska komisia, Európska centrálna banka (ECB) a Medzinárodný menový fond (MMF). Tie musia rozhodnúť, či ich grécke záväzky k reformám uspokojujú. Grécku, ktoré v blízkej dobe musí splatiť časť dlhov, podľa všetkého vážne hrozí platobná neschopnosť.
Varufakisov list sa podľa šéfa Euroskupiny môže stať súčasťou rozhovorov medzi Aténami a touto trojicou medzinárodných veriteľov. V krátkej diskusii s novinármi ale v pondelok Dijsselbloem predovšetkým opakovane upozorňoval na potrebu rýchleho začiatku rokovania.
Grécky minister Varufakis s novinármi pri príchode hovoriť nechcel. Jeho nemecký kolega Wolfgang Schäuble zopakoval postoj Berlína, že Grécko musí splniť to, k čomu sa v minulosti zaviazalo.
Podľa írskeho ministra Michaela Noonana sa v príprave expertných rokovaní dosiahol významný „logistický pokrok“. Atény sa podľa jeho informácií rozhodli, že rokovania s veriteľmi bude riadiť úrad gréckeho vicepremiéra.
Na „iritujúci spôsob“, akým sa svojimi európskymi partnermi grécka strana komunikuje, poukázal pri príchode slovenský minister financií Peter Kažimír. „Poškodzuje to celkový obraz možnej spolupráce,“ upozornil.
Nová grécka vláda sa snaží presvedčiť veriteľskú trojku, že jej návrhy reforiem sú dostatočné na to, aby krajina mohla dostať zvyšné peniaze zo súčasného záchranného programu.
Varufakis v liste Dijsselbloemovi ponúkol niektoré reformné návrhy. Okrem vzniku rozpočtovej rady či zmien v licencovaní lotérií a stávkových hier spomenul napríklad prekvapujúci nápad na využitie amatérskych agentov, teda študentov či turistov, so skrytými kamerami a mikrofónmi na odhaľovanie podvodov pri neplatení dane z predaného tovaru a služieb.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a od EÚ a MMF dostalo v dvoch kolách sľúbené celkovo 240 miliárd eur. Druhý záchranný program sa mal skončiť na konci februára, eurozóna sa ale po zložitých rokovaniach dohodla na jeho predĺžení o štyri mesiace, vyplatená zatiaľ nebola posledná splátka. Grécko predtým musí predložiť zoznam reforiem, ktoré chce nová vláda uskutočniť. Kabinet Alexisa Tsiprasa tak musel opustiť niektoré populistické sľuby z predvolebnej kampane.
Varufakis cez víkend poznamenal, že ak sa jeho krajina s veriteľmi nedohodne, sú v hre predčasné voľby či referendum o podobe reforiem.