Stavba rozsiahleho mestského okruhu s dĺžkou 6,4 kilometra a tromi tunelovými úsekmi mala byť pritom podľa pôvodných plánov hotová v roku 2011. Dôvodom meškania sú zničené kilometre káblov, ktoré musia teraz stavbári vymeniť.
Škody na kábloch, ktoré sú v Blanke potrebné na napájanie ventilátorov, osvetlenia alebo svetelnej signalizácie, napáchal masívny dážď v roku 2013 a priesaky vody v tuneli, keď ešte stavba nebola dokončená. Teraz, tesne pred odovzdaním stavby, zistili firmy nedostatky na vedení. Celkovo je v chráničkách pozdĺž tunelového komplexu Blanka uložených zhruba 300 kilometrov káblov.
Praha mala zaplatiť za Blanku, najdlhší mestský tunel v Európe, vyše 1,3 miliardy eur. Suma sa tak zrejme navýši o nutné opravy kabeláže. Magistrát to odmieta. Primátorkou Prahy je Adriana Krnáčová (ANO), rodáčka z Bratislavy. Na adresu stavbárov povedala niekoľko štipľavých vyjadrení, označila ich dokonca za debilov (viac v článku Pražský tunel Blanka rozčúlil primátorku, stavbárov označila za debilov).
„Mesto sa pripravovalo na otvorenie tunela. V posledných dňoch však vytiahli dodávatelia vec, ktorá všetky doterajšie úvahy zvrátila. Ide o stav kabeláže, ktorá je pre prevádzku tunela nevyhnutná a ktorá bola podľa expertov poškodená prívalovými dažďami v roku 2013. Je absolútne nepochopiteľné, že s tým firmy prichádzajú až teraz a navyše odmietajú svoju zodpovednosť. Sporia sa o to, či vina je na projektantoch, ktorí pre tunel naplánovali káble chránené proti požiaru, a nie proti vode, alebo na dodávateľoch stavebnej či technologickej časti, alebo či za to môže dozor stavby. Názor mesta je v tejto veci absolútne jednoznačný. Praha si objednala funkčné dielo, nie je vecou mesta riešiť, kto za problémy môže,“ vyjadrila sa pre Pravdu hovorkyňa pražského magistrátu Petra Hrubá.
Podľa nej nie je vylúčené, že sa otvorenie Blanky posunie až na budúci rok. Blanka je najväčšou podzemnou stavbou budovanou v Českej republike. Trasa mestského okruhu je v celej dĺžke vedená v samostatnom dvoj– až trojpruhovom tubuse v každom smere.
Pôvodné náklady odhadnuté na 580 miliónov eur sa postupne navýšili až na viac ako 1,3 miliardy eur. V našej krajine sa takto menili odhady za cenu tunela v prípade päťkilometrového Braniska. Jedna tunelová rúra mala stáť pôvodne 6 miliárd korún, nakoniec to bolo 7,7 miliardy vtedajšej meny (256 miliónov eur). Branisko sprístupnili šoférom po šiestich rokoch. Druhý tubus je ponechaný doteraz ako úniková štôlňa.
Branisko je známe najmä kauzou jeho tunelovania. V roku 2003 Slovenská informačná služba upozornila na čudné prevody peňazí. Neskôr obvinili desať ľudí z ekonomickej trestnej činnosti. Kauza sa spájala so stranou SDKÚ, keďže traja z 10 obvinených, bývalí funkcionári Slovenskej správy ciest, boli nominantmi tejto strany.
Šéf projektantskej firmy Satra, ktorá pražskú Blanku navrhovala, si však za výberom káblov stojí. „V lete 2013 boli v Prahe extrémne prívalové zrážky, ktoré vysoko prekročili normu dažďa, používanú pre navrhovanie odvodňovacích systémov. Zastihlo to stavbu nedokončenú. Kvôli tomu došlo k prieniku zrážkovej vody do miest, kam sa za prevádzky nedostane. Keby dnes taký dážď prišiel, keď je stavba dokončená, k poškodeniu káblov nedôjde,“ vyjadril sa pre české Lidové noviny Alexandr Butovič. Hovorí, že podľa výsledkov posudkov boli káble dlhodobo zatopené. Podľa normy môžu byť zatopené len dočasne.
Dodávateľom technologickej časti tunela je firma ČKD Praha DIZ, stavebnú časť má na starosti Metrostav a dozor má pod palcom Inžiniering dopravných stavieb. Práve firma ČKD je Prahou označovaná za hlavného vinníka nefunkčnej Blanky a mesto zvažuje proti nej arbitráž.
Problém s „mokrými“ káblami mala ČKD riešiť so stavebným dozorom a ten následne s investorom. Martin Bakoš, šéf Amberg Engineering, ktorá sa zaoberá projektovaním tunelov na Slovensku, vraví, že firmy nechali českú Blanku ako stavbu rozhodne dlho ležať v nelichotivom stave.
„Káble sú chránené hydroizoláciou a jedine, ak by voda túto izoláciu prerazila, tak by sa dostala ku káblom. Čiže zrejme došlo k porušeniu tesnení, hydroizolácie, pretože boli nekvalitne spravené. Ak boli dažde naozaj takého veľkého rozsahu, ako tvrdia firmy, to už hraničí s nepredvídanými okolnosťami. A vtedy mal prísť na scénu znalec, firmy to mohli riešiť cez poistku. To znamená, že maximálne dva dni nechám stavbu tak, ako je, príde znalec a robia sa opatrenia, aby škody boli čo najmenšie,“ uvažuje Bakoš.
Mesto Praha ani stavebné firmy ešte netušia, koľko kilometrov káblov bude potrebné vymeniť. To momentálne skúmajú znalci. „Káble sú vedené v chráničkách. Ak sú chráničky funkčné, tak sa káble z nich vytiahnu a vložia sa iné. Výmena káblov by preto podľa mňa mala prebehnúť bez radikálneho búrania,“ uvažuje Bakoš.