Nová grécka vláda premiéra Alexisa Tsiprasa v januári vyhrala voľby sľubom, že zabezpečí zmenu podmienok medzinárodného záchranného programu pre Grécko. Vo februári uzavrela s medzinárodnými veriteľmi dočasnú dohodu, podľa ktorej má do konca apríla špecifikovať, aké reformy plánuje uskutočniť výmenou za ďalšiu finančnú pomoc.
V pondelok budú ministri financií eurozóny, teda takzvaná Euroskupina, rokovať o liste s návrhmi reforiem, ktorý Atény zaslali do Bruselu tento týždeň. Dombrovskis ale v rozhovore s denníkom Frankfurter Allgemeine Zeitung vyhlásil, že list obsahuje len všeobecné informácie o zámeroch gréckej vlády. Šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem uviedol, že tento náčrt plánovaných krokov bude užitočný pri špecifikácii reformných opatrení.
Dombrovskis podľa denníka nepredpokladá, že Euroskupina na pondelkovom rokovaní urobí nejaké rozhodnutie. Upozorňuje tiež, že Grécko môže získať ďalšie peniaze len v prípade splnenia podmienok záchranného programu.
„Vláda v Aténach tento problém zjavne chápe inak ako my. Musíme neustále opakovať, že ak má byť program úspešne dokončený, musí vláda splniť podmienky,“ vyhlásil podpredseda Európskej komisie.
Ak by Brusel grécke návrhy vo finále odmietol, mohlo by to podľa Varufakisa znamenať problémy. „Ako ale hovorí môj premiér, nie sme k svojim kreslám prilepení. Môžeme sa vrátiť k voľbám, môžeme vypísať referendum,“ uviedol minister.
Grécke ministerstvo financií neskôr upozornilo, že Varufakis tak reagoval na hypotetickú otázku a že akékoľvek referendum by sa týkalo reforiem a fiškálnej politiky, a nie zotrvania Grécka v eurozóne, ako vraj naznačil denník Corriere della Sera. Väčšina Grékov by podľa agentúry Reuters chcela zostať v eurozóne, ale súčasne podporuje tvrdý postoj svojej vlády pri rokovaniach s veriteľmi.
Grécko pohrozilo referendom o zotrvaní v eurozóne už v roku 2011. Vtedy tak vyvolalo paniku na finančných trhoch a rozhnevalo európskych partnerov, čo nakoniec viedlo k pádu gréckeho premiéra Jorgosa Papandrea, upozorňuje agentúra AFP.
Varufakis si v rozhovore tiež posťažoval, že zatiaľ nedostal žiadnu reakciu na svoj návrh spojiť splácanie gréckych dlhov s vývojom ekonomiky. „Rád by som, aby Európa pochopila, že táto cesta by znamenala splácanie viac peňazí, nie menej,“ uviedol.
Varufakis zopakoval, že Grécko nepotrebuje tretí záchranný program. Kritizoval tiež Európsku centrálnu banku (ECB) za to, že Grécku nechce zvýšiť limit pre emisie krátkodobých dlhopisov. Vyhlásil tiež, že ECB by mala zahrnúť Grécko do chystaných nákupov vládnych dlhopisov hneď od začiatku, a nie až v lete, ako teraz plánuje. ECB tento týždeň oznámila, že nákupy dlhopisov, ktorými chce podporiť ekonomiku a odvrátiť defláciu, začne v pondelok.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a Medzinárodný menový fond o finančnú pomoc. Dohodlo sa už na dvoch záchranných programoch vo výške 240 miliárd eur. Výmenou za úverovú pomoc muselo zaviesť masívne výdavkové škrty, znížiť dôchodky a mzdy a opakovane zvýšiť dane. To prehĺbilo hospodársku recesiu, zvýšilo nezamestnanosť a zhoršilo životnú úroveň obyvateľov.
Druhý záchranný program mal vypršať na konci februára, nová ľavicová vláda sa ale dohodla s eurozónou na jeho predĺžení o štyri mesiace. Ak Grécko program úspešne dokončí, dostane od medzinárodných veriteľov zvyšných 7,2 miliardy eur.