Foto: SITA/AP, Virginia Mayo
Jedným z hlavných motívov zmien by podľa tejto koncepcie mal byť napríklad aj spoločný nákup plynu. Hoci návrh už stihol vzbudiť búrlivé reakcie napríklad v Maďarsku, niektoré časti vízie sa stretli aj s porozumením.
Európska komisia totiž chce vytvoriť tlak na ceny s cieľom ich znížiť. Momentálne má každá krajina svoj vlastný trh a ceny plynu jednotlivých dodávateľov sa tak môžu líšiť na základe typov kontraktu. Stáva sa tak, že predajcovia zo strednej či z východnej Európy nakupujú drahšie ako na západe.
Európska komisia chce nižšie ceny docieliť aj pomocou väčšej transparentnosti zmlúv. Nájsť by sa mal aj akýsi jeden za všetkých, ktorý by plyn kupoval. V Európe totiž platí, čím viac plynu kto potrebuje, tým ho dostane lacnejšie.
„Dochádza skutočne k rôznym cenovým rozdielom v rámci Európskej únie. Postupne by sa to malo odstraňovať tým, že budeme k sebe oveľa otvorenejší, transparentnejší, že si budeme navzájom kontrolovať aj medzivládne dohody, či sú v súlade s európskymi pravidlami,“ skonštatoval Šefčovič.
Energetickú úniu prirovnal k zakladaniu Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ z roku 1951, keď hlbšia spolupráca bola snahou zabrániť ďalšej európskej vojne. „Dnes štartujme ten najambicióznejší európsky energetický projekt od založenia spoločenstva uhlia a ocele. Projekt integrujúci 28 európskych energetických trhov do spoločnej energetickej únie, ktorý zníži energetickú závislosť Európy,“ povedal Šefčovič.
V prípade plynu je teraz problém, že krajiny na západe pritom majú byť v oveľa lepšom postavení ako trhy strednej a východnej Európy, kde dlhé roky dominoval jeden dodávateľ. V týchto častiach Európy ani zdroje plynu nie sú také diverzifi kované, ako na západe. Tam okrem ruského zdroja využívajú aj nórsky či alžírsky plyn, ale aj plyn z Kataru. Väčšia konkurencia tak vytvára takisto tlak na ceny.
Plán na spoločný nákup plynu však môže naraziť na postoj Nemecka. Ako sporný bod sa napríklad ukazuje podľa spravodajského portálu Thelocal.de najmä navrhovaná podmienka, aby zmluvy s dodávateľmi energetických surovín, ako je napríklad Rusko, museli prejsť kontrolou Európskej komisie, či sú plne v súlade s úniovou legislatívou. Podobnou otázkou sa totiž minulý rok zaoberal nemecký parlament.
Európska komisia si preto dala za úlohu vypracovať analýzu. Má dať odpoveď aj na to, za akých podmienok by k spoločnému nákupu malo dôjsť. Kúpa by pritom mala byť na báze dobrovoľnosti. „Logiku to má. Väčší dopyt predstavuje väčšiu silu. Ak to bude na báze dobrovoľnosti a v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže,“ reaguje analytik Energieprevas.sk Jozef Badida. „Spoločný nákup plynu si viem predstaviť pri krízových situáciách,“ hovorí takisto energetický expert Karel Hirman.
Pritom má stále platiť, že Ruská federácia zostane naďalej veľmi významným dodávateľom energií pre Európsku úniu.
Problémom môžu byť dlhodobé zmluvy
Vízia Európskej komisie o nižších cenách plynu či spoločnom nákupe komodity však môže naraziť na právne prekážky. Väčšina kontraktov totiž pracuje v rámci dlhodobých zmlúv. Napríklad Maďarsko teraz uzatvára zmluvu na päť rokov, v prípade dominantného dodávateľa plynu na Slovensku – SPP má spoločnosť kontrakt s Gazpromom do roku 2028.
Či by návrh Európskej komisie mohol byť v rozpore so zmluvou s Gazpromom, sa SPP zatiaľ vyjadriť nevedel. „Nebude jednoduché zladiť to. Energetická únia je beh na dlhé trate. Vízia je dobrá. Ale môže sa stať, že to bude trvať päť rokov, aj desať,“ zdôrazňuje Jozef Badida. Pri akomkoľvek kontrakte navyše platí, že predčasné vypovedanie zmlúv niečo stojí.
Bridlicový plyn z USA
Európska komisia sa pri diverzifikácii zdrojov plynu pozerá aj na ďaleký západ. „Chceme lepšie využiť možnosti pre skvapalnený plyn,“ hovorí Maroš Šefčovič. Terminálov pre skvapalnený plyn má byť v Európe dostatok, sú však podľa neho využívané veľmi málo. „Budeme presadzovať, aby sa pri tejto otázke rokovalo so Spojenými štátmi americkými, ktoré by mohli výrazne zjednodušiť proces vydávania licencií na export voči európskym zákazníkom,“ skonštatoval Šefčovič.
Niektorí európski predajcovia plynu, napríklad v Taliansku, pritom už teraz nakupujú komoditu z Kanady, ktorá patrí k najväčším producentom bridlicového plynu na svete. „Aké budú ceny a podmienky, určí trh. Ak to výhodné nebude, dovážať sa nebude,“ myslí si energetický analytik Karel Hirman.
Cesta do Azerbajdžanu
Po ukončení projektu South Stream, od ktorého si Ruská federácia sľubovala prepojenie ruských zdrojov plynu s južnou Európou, Európska komisia preferuje projekt Južný Koridor. Ten by mal spojiť európske krajiny s inými zdrojmi plynu ako ruskými. Ústiť by mal v Azerbajdžane.
„Ako zo strany Azerbajdžanu, tak zo strany Turecka boli predstavené presné plány, ako výstavba pokračuje. Obstarané pozemky, zo strany dvoch krajín ostala garancia, že azerbajdžanský plyn bude na hranici v roku 2019, 2020," skonštatoval Maroš Šefčovič.
Európska únia je najväčším svetovým dovozcov energie. Dováža až 53 % svojej energie. Predstavuje to ročné náklady v hodnote približne 400 miliárd eur. Zo zdrojov európskej komisie pritom napríklad vyplýva, že veľkoobchodné ceny plynu sú v Európe o sto percent vyššie ako v Spojených štátoch amerických. Šesť členských štátov Európskej únie dováža všetok svoj plyn od jedného dodávateľa.
Európska komisia naplánovala aj úspory energií, a to v rozsahu 27 percent do roku 2030. V rovnakom roku má najmenej 27 percent energií pochádzať z obnoviteľných zdrojov a emisie skleníkových plynov sa majú znížiť o 40 percent oproti úrovni v roku 1990.
Spotreba energií v EÚ a energetická únia
Základné body budúcej energetickej únie
- Budovanie spoločného energetického trhu, liberalizácia prenosov energií, možný spoločný nákup plynu a jeho zlacnenie
- Zvýšenie transparentnosti zmlúv jednotlivých krajín o nákupe plynu, súlad zmlúv s európskou legislatívou
- Podpora energetickej efektívnosti a nový program rozvoja obnoviteľných zdrojov energií
- Diverzifikácia zdrojov energií, podpora Južného Koridoru, ktorým môže prísť do Európy kaspický plyn
Výzvy a ciele v energetike
- EÚ je najväčším svetovým dovozcom energie – dováža 53 % svojej energie, čo predstavuje ročné náklady zhruba 400 miliárd eur
- Dvanásť z 28 členských štátov EÚ nespĺňa cieľ EÚ týkajúci sa minimálneho prepojenia – aby aspoň 10 % inštalovanej kapacity na výrobu elektrickej energie bolo dostupných „cezhranične“. EÚ vytvorila zoznam 137 projektov v oblasti elektriny, pričom 35 z nich sa týka prepojenia. Vďaka nim by sa uvedený počet členských štátov dal znížiť z dvanástich na dva
- Adekvátne prepojená európska energetická sieť by spotrebiteľom mohla ročne ušetriť až 40 miliárd eur
- Šesť členských štátov dováža všetok svoj plyn od jediného externého dodávateľa. Až 75 % bytového fondu je energeticky nehospodárnych. Až 94 % dopravy je závislých od ropných produktov, z ktorých 90 % dovážame
- Len do roku 2020 treba do energetického sektora EÚ investovať vyše bilióna eur. Veľkoobchodné ceny elektrickej energie sú v Európe o 30 % vyššie než v USA. Pri plyne je to vyše 100 %
- Európske odvetvie energie z obnoviteľných zdrojov má celkový ročný obrat 129 miliárd eur a zamestnáva vyše milióna ľudí. Výzvou je, aby si Európa udržala vedúce postavenie na globálnom poli investovania do energií z obnoviteľných zdrojov
- Emisie skleníkových plynov v EÚ poklesli v rokoch 1990 – 2011 o 18 %. Do roku 2030 plánuje EÚ znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 40 %, zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov aspoň o 27 % a zlepšiť energetickú efektívnosť aspoň o 27 %