EIB podľa neho už približne dve tisícky projektov preberá a hľadá predovšetkým tie kvalitne spracované a rýchlo realizovateľné.
Chrbticou Junckerovu plánu na oživenie európskej ekonomiky je nový Európsky fond strategických investícií (EFSI). Tvoriť ho má spolu 21 miliárd eur, z toho päť miliárd z peňazí EIB a 16 miliárd vo forme záruk európskeho rozpočtu.
Peniaze z fondu by mali podľa komisie v najbližších troch rokoch „pákovým efektom“ pritiahnuť súkromné a verejné investície spolu za 315 miliárd eur, čo má zvýšiť rast a zamestnanosť. Hoyer z EIB pokladá tento predpokladaný pätnásťnásobný rast v trojročnom období za realistický a zodpovedajúci skúsenostiam banky.
Kľúčovým prvkom plánu podľa šéfa EIB ale bude dôvera súkromných investorov v kvalitu a profesionálnosť názoru odborníkov jeho banky.
„Sledujú nás. Ak pokladáme projekt za životaschopný, idú do toho tiež. A túto dôveru investorov musíme zachovať,“ vyhlásil. EIB preto podľa Hoyera odmietne každý návrh, ktorý by spolitizoval rozhodovanie o kvalite projektov a ich vhodnosti pre financovanie.
Niektoré členské krajiny EÚ už v súvislosti s Junckerovým plánom zdôrazňujú napríklad potrebu „teritoriálneho hľadiska“ pri financovaní.
Dôležitá je tiež rýchla zmena národných i európskych pravidiel, ktoré investície regulujú, myslí si Hoyer. Práve na prílišnú a zbytočnú byrokraciu si totiž súkromní investori v EÚ sťažujú najčastejšie.
Legislatívna konštrukcia EFSI ešte len vzniká, fond by mal začať fungovať až v druhej polovici tohto roka. Napriek tomu EIB nedávno oznámila zámer začať s financovaním niektorých projektov ešte pred jeho vznikom.
Koncom minulého roka Európska komisia predstavila tiež zoznam projektov, ktoré by mohli mať nárok na podporu z EFSI, vypracovaný v spolupráci s členskými krajinami. Súhrnná hodnota všetkých položiek na ňom dosahuje približne 1,3 bilióna eur.
Prezident EIB v pondelok pripomenul viacmenej náhodný spôsob vzniku súpisu. „Dostali sa tam niektoré, ktoré financované v minulosti neboli a ani naďalej nebudú. ‚Pekný pokus‘, hovorili sme si,“ poznamenal. Zmyslom Junckerovho plánu podľa Hoyera nie je likvidácia investičných rizík pre súkromných investorov, ale ich zníženie na únosnú mieru.
Iné z návrhov sú však podľa neho zaujímavé. Potrebné je navyše lepšie premyslieť, ako k financovaniu z EFSI umožniť prístup súkromným firmám, ktoré napríklad vyvíjajú inovatívne technológie a svoje zámery nechcú kvôli konkurencii zverejňovať na internete.
Na výročnej tlačovej konferencii v pondelok Hoyer tiež uviedol, že EIB vlani podpísala pôžičky za 77 miliárd eur, v členských krajinách EÚ to bolo za 69 miliárd. Banka dlhodobo najviac investuje v Španielsku, Taliansku, Francúzsku a Nemecku.
EIB vlastnia členské krajiny EÚ. Medzi jej hlavné obchodné aktivity patrí poskytovanie dlhodobých investičných úverov najmä na rozvoj infraštruktúry. Zdroje si požičiava na kapitálových trhoch.
