Gréci povedali ďalšie nie eurozóne

Gréci na rokovaní ministrov financií eurozóny odmietli predĺženie terajšieho záchranného programu. Návrh označili za nerozumný a absurdný. Rokovanie stroskotalo, na ťahu je Grécko.

16.02.2015 18:30 , aktualizované: 22:46
Wolfgang Schäuble, Jeroen Dijsselbloem Foto: ,
Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble (vpravo) debatuje so šéfom Euroskupiny a holandským ministrom financií Jeroenom Dijsselbloemom.
debata (116)

Grécka strana v pondelok na rokovaní ministrov financií krajín eurozóny odmietla pripravený návrh záverov, ktorý predpokladal žiadosť Atén o polročné predĺženie terajšieho záchranného programu. Nemenovaný grécky predstaviteľ ho podľa agentúry Reuters označil za „nerozumný“ a absurdný. Stretnutie sa skončilo bez dohody.

Rokovania, na ktoré ministri už prichádzali so skeptickou náladou, sa tak ešte skomplikovali a nakoniec sa skončili bez úspechu oveľa skôr než bol plánované.

Podľa šéfa Euroskupiny Jeroena Dijsselbloema je teraz na Grécku, či tento postup nakoniec prijme. Čas na rokovania s ostatnými 18 krajinami, používajúcimi ako platidlo euro, má podľa neho do konca tohto týždňa.

Grécky minister Janis Varufakis povedal, že program je súčasťou gréckeho problému, ale že je pripravený hľadať ďalej „džentlmenskú dohodu“, pretože ultimáta nič neriešia. Zhodu sa podľa neho podarí dosiahnuť v najbližších 48 hodinách. V utorok sa v Bruseli schádzajú na rokovanie ministri financií všetkých 28 krajín EÚ.

„V Euroskupine stále panuje všeobecný pocit, že najlepšou cestou pre grécku stranu bude snaha o predĺženie programu,“ podotkol Dijsselbloem na tlačovej konferencii po rokovaní.

Atény pritom dávajú neustále najavo, že o predĺženie programu, ktorý je v Grécku veľmi nepopulárny, žiadať nehodlajú. Minister financií novej gréckej ľavicovej vlády Janis Varufakis hovorí namiesto toho o určitom „preklenovacom riešení“, podľa Dijsselbloema to však môže byť len iné pomenovanie toho istého postupu. „Je mi jedno, ako sa to volá,“ poznamenal šéf Euroskupiny.

Varufakis: Musíme si vyjsť v ústrety

„V najbližších niekoľkých dňoch si budeme musieť vyjsť na pol cesty,“ poznamenal na svojej večernej tlačovej konferencii Varufakis. Európe sa podľa neho opäť podarí dostať dohodou zo situácie, ktorá teraz vyzerá ako slepá ulička. Snahou je vraj nájsť zmysluplnú a prorastovú dohodu medzi Gréckom, EÚ a Medzinárodným menovým fondom (MMF) na najbližšie štyri mesiace až pol roka. Zásadný spor sa podľa Varufakisa teraz vedie o to, či sa má jednať o predĺženie programu, ktorý Atény pokladajú za chybu a súčasť terajších gréckych problémov, alebo s európskymi partnermi celé riešenie znova premyslieť.

Varufakis však tiež spomenul, že sa pred rokovaním s ostatnými ministrami financií zišiel s eurokomisárom pre finančné záležitosti Pierrom Moscovicim. Ten mu vraj predložil návrh dokumentu, s ktorým bola grécka strana ochotná okamžite súhlasiť.

Materiál predpokladal žiadosť gréckej vlády o predĺženie existujúcej zmluvy o pôžičke. Varufakis tak na tlačovej konferencii oddelil finančnú pôžičku, ktorú jeho krajina potrebuje, od podmienok, za ktorých bola poskytnutá a s ktorými Atény nesúhlasia.

Predĺženie pôžičky by podľa neho viedlo k štvormesačné prechodnému programu, takže by bolo možné rokovať o novom riešení. Grécka strana bola podľa Varufakisa v takej chvíli pripravená ponúknuť niekoľko krokov, ktoré by posilnili vzájomnú dôveru.

„Chceli sme potvrdiť svoje odhodlanie splniť podmienky dohody o pôžičkách vzhľadom ku všetkým našim veriteľom,“ vyhlásil minister. Atény by tiež počas rokovaní oddialili svoje zásadné politické plány.

Tento dokument však bol „minúty pred začiatkom rokovania“ stiahnutý Dijsselbloemom a nahradený tým, ktorý Varufakis následne razantne odmietol.

Moscovici: Treba byť logický, nie ideologický

Európsky komisár pre finančné záležitosti Pierre Moscovici pred novinármi poznamenal, že podstatné je „byť logický, nie ideologický“. Je podľa neho možné uviesť do súladu vôľu gréckych občanov, ktorú vyjadrili v januárových voľbách zvolením ľavicovej vlády premiéra Alexisa Tsiprasa, s tým, aby grécky štát rešpektoval svoje záväzky, ktoré už predtým prijal. Tsipras jednoznačne odmieta úsporné opatrenia spojené s programom.

Moscovici na novinársku otázku pripustil možnosť zmien 30 percent podmienok existujúceho programu, ak bude zabezpečené ich plné financovanie. „To nie je malý priestor pre politiku,“ podotkol komisár. Doterajšie expertné rokovania však podľa neho neukázala, o ktorých 30 percent by presne malo ísť.

Veritelia považujú dohodu za pružnú, Gréci nie

Podľa Dijsselbloema panuje medzi 18 krajinami eurozóny zhoda, že súčasná podoba programu dáva Aténam možnosť pružne sa dohodnúť s veriteľmi na konkrétnych zmenách. Náhrada jedného úsporného opatrenia za iné je totiž podľa neho možná, vždy ale po dohode s veriteľmi, nie ako jednostranná akcia, a musia mať zabezpečené financovanie.

Varufakis túto „pružnosť“ na svojej tlačovej konferencii odmietol ako príliš „hmlistú“. „Naša vláda bola zvolená na základe toho, že spochybňuje celú filozofiu programu. Nemáme záujem na kozmetických zmenách,“ podotkol.

Žiadosť o predĺženie by z gréckej strany mal sprevádzať jednoznačný záväzok Atén splniť všetky finančné záväzky veriteľom a zabezpečiť stabilitu finančného sektora, dodal Dijsselbloem.

„Na tomto základe sme pripravení pokračovať v rokovaní. Teraz je na gréckych úradoch, aby rozhodli, či si takéto predĺženie želajú,“ dodal holandský minister.

Neodpovedal však konkrétne na otázku, čo sa stane, ak to Atény neurobia. „Každý program, pre každú krajinu, by vždy bol kombináciou peňazí a podmienok,“ podotkol iba.

Aj eurokomisár Valdis Dombrovskis sa domnieva, že práve grécka žiadosť o predĺženie je najrealistickejším spôsobom, ako pokračovať. Povedal to novinárom pri odchode z rokovania.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble a... Foto: Reuters, Francois Lenoir
eurozóna, Schauble, Sapin Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble a francúzsky minister financií Michel Sapin (vpravo) prichádzajú na zasadnutie Euroskupiny 16. februára 2015 v Bruseli.

Eurozóna chce vidieť reformy

Odmietnutá verzia návrhu záverov, ktorú novinári zverejnili na internete, spomína aj „využitie pružnosti zabudovanej do existujúceho programu“. Grécko sa podľa nej malo zaviazať k implementácii „dlho odkladaných“ reforiem v oblastiach, ako je boj s korupciou, výber daní či efektivita štátnej správy.

Nová ľavicová grécka vláda, ktorú v Bruseli reprezentuje minister financií Janis Varufakis, ale reformy spojené s terajším programom úplne odmieta. Atény v programe, ktorý je v Grécku veľmi nepopulárny, nechcú vôbec pokračovať.

Naopak, ostatné krajiny eurozóny vnímajú polročné „technické predĺženie“ existujúceho programu ako riešenie, ktoré umožnia ďalšie rokovania o tom, ako ďalej.

Ak sa dohoda nenájde, program sa skončí na konci februára a reálne sa tak priblíži hrozba gréckeho bankrotu. Grécko totiž musí už o niekoľko týždňov neskôr splatiť časť svojho vysokého dlhu.

Ide už o druhý návrh záverov rokovania takzvanej Euroskupiny, ktorý Grécko v poslednej dobe odmietlo. Prvýkrát sa tak stalo minulú stredu, vtedy pre tento postoj schôdzka skrachovala.

Pred rokovaním o Grécku vládla skepsa aj odhodlanie

Ministri financií, ktorí prichádzali na Euroskupinu, boli pred rokovaním o Grécku skeptickí. Gréci boli odhodlaní dosiahnuť svoje.

Veľkú skepsu ohľadom možnosti dosiahnuť dohodu, čo s gréckym dlhom a končiacim záchranným programom už na pondelkovom rokovaní, dávali najavo ministri financií krajín platiacich eurom už pri príchode na schôdzku. Bolo vidieť, že zatiaľ nemajú úplne jasnú predstavu, ako si ďalší vývoj predstavujú samotné Atény.

„To, čo som počul, môj optimizmus neposilní,“ poznamenal nemecký minister Wolfgang Schäuble. Práve Berlín dáva veľmi jednoznačne najavo, že Gréci musia splniť to, k čomu sa zaviazali. Grécko dostalo od roku 2010 v dvoch kolách sľúbenú pomoc v objeme 240 miliárd eur. Podmienkou boli tvrdé reformy, ktoré ale vo voľbách na konci januára odmietli grécki voliči, keď poslali do vlády ľavicový kabinet premiéra Alexisa Tsiprasa.

Podľa eurokomisára pre finančné záležitosti Pierra Moscoviciho musí byť cieľom pondelkového rokovania „pozitívny výsledok“, ktorý by zohľadnil a rešpektoval tak vôľu gréckych voličov, ako aj záväzky Grécka voči partnerom. „Nehovorme o tom, aké budú ďalšie kroky, ak dnes neuspejeme. Hovorme o tom, ako dnes uspieť,“ povedal Moscovici pri príchode novinárom.

Dohoda už v pondelok bola otázna

Súčasný záchranný program vyprší na konci mesiaca. Grécko jeho terajšiu podobu a reformy s ním spojené odmieta a chce sa dohodnúť na novej forme pomoci. Grécky minister Janis Varufakis, ktorý v pondelok pred začiatkom ministerského rokovania krátko diskutoval so šéfom Euroskupiny Jeroenom Dijsselbloemem, bol v uplynulých dňoch v médiách ohľadom dohody opatrne optimistický.

Posledná schôdzka sa ale skončila krachom, keď sa nepodarilo zhodnúť ani na spoločnom vyhlásení. Aj v pondelok už niektorí ministri naznačovali nutnosť ďalšej schôdzky neskôr v tomto týždni, zrejme v piatok.

Nevieme, čo žiadajú, hovoria ministri

V minulých dňoch experti medzinárodných veriteľov – teda Európskej komisie, Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF) – spolu so zástupcami gréckej strany na technickej úrovni hľadali prieniky a rozdiely súčasného programu a novej gréckej predstavy.

„Stále neviem, čo presne vlastne žiadajú. Chcel by som, aby grécky minister dnes predložil konkrétne návrhy,“ povedal novinárom írsky minister financií Michael Noonan.

Rovnako ako mnohí ďalší jeho kolegovia dával najavo, že správnym riešením by bolo niekoľkomesačné predĺženie súčasného programu, ktoré by umožnilo pokračovať v diskusii o dlhodobom riešení. Za správny postup to označil napríklad aj francúzsky minister Michel Sapin. Eurokomisár Valdis Dombrovskis zmienil možnosť polročného predĺženia.

Odchod Grécka z eurozóny nie je na programe

Všetky strany tvrdia, že odchod Grécka z eurozóny nie je na programe dňa. Na dohodu ale zostáva málo času. Predĺženie súčasného programu, ktorý sa skončí na konci februára, totiž musia schváliť parlamenty niekoľkých krajín. Nedohoda na spôsobe, ako ďalej, teda zvyšuje riziko štátneho bankrotu Grécka, aj keď zatiaľ naďalej pobeží program MMF.

Minister Peter Kažimír zdôraznil, že teraz nejde o želanie Grécka. „Ide o spoločnú dohodu. O naše želanie – nás všetkých,“ zdôraznil. Ministri financií by sa podľa neho mali pri rokovaniach od politiky vrátiť späť k „ekonomickej realite“.

Kažimír čakáva, že pondelkové rokovania ministrov financií krajín eurozóny v Bruseli budú ťažké, komplikované a emotívne.

„Cieľ je celkom jednoduchý. Chceme dosiahnuť dohodu s našimi gréckymi partnermi. Táto dohoda však nesmie vystaviť eurozónu a jej členské krajiny riziku. Toto sa týka tak Grécka ako aj Slovenska, alebo Nemecka,“ povedal Kažimír.

Ministri financií musia podľa neho žiť v ekonomickej realite, ktorá sa z času na čas stretne s politikárčením. „Dúfam, že dnes sa od tohto politikárčenia posunieme k riešeniu podstaty problému. Našou úlohou je chrániť stabilitu systému, našu reputáciu a integráciu eurozóny,“ dodal Kažimír.

Gréci veria, že Tsipras vyjedná ústupky

Gréci stále veria, že im nová vláda na čele s vodcom ľavicovej strany Syriza Alexisa Tsiprasa dojedná ústupky od eurozóny, aj keď tá neustále dáva najavo, že si majú predĺžiť program medzinárodnej úverovej pomoci podmienenej pokračujúcej politikou úspor a reforiem. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky, v ktorom podľa agentúry KAPA okolo 68 percent opýtaných je presvedčených, že kabinet dojedná „spravodlivý“ kompromis.

Na otázku, čo sa má stať v prípade, že partneri nebudú súhlasiť so stanoviskom gréckej strany, sa 67,7 percenta účastníkov ankety domnieva, že by Atény „mali usilovať o čestný kompromis s obojstranne prijateľným riešením“, uvádza grécky denník Efimerida ton Syntakton.

Naopak, 29,6 percenta požaduje „definitívny rozchod, aj keby to znamenalo návrat k (starej národnej mene) drachme“. Pre roztržku je skoro 53 percent opýtaných vo veku od 18 do 34 rokov, 42 percent nezamestnaných, 60 percent voličov neonacistickej strany Zlatý úsvit a 52 percent voličov komunistov. Všeobecne je ale pre zachovanie eura viac ako 81 percent ľudí.

Prieskum však nezahŕňa možnosť, že grécka vláda bude musieť ustúpiť eurozóne na celej čiare, ako fakticky požadujú všetky krajiny platiace eurom, hoci niektoré svoje stanoviská zabaľujú do diplomatických fráz.

116 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #eurozóna #Euroskupina