„Až 90 percent peňazí zo záchranných programov do Grécka nikdy nedorazil,“ povedal Varufakis. „Peniaze boli nasadené na to, aby zachránili banky, a to predovšetkým tie nemecké a francúzske, pred ďalšími stratami,“ zdôraznil.
„Nemci by mali vedieť, že svojimi peniazmi nepomáhali Grécku, ale bankám. Podľa mňa to bola chyba, peniaze zmizli v čiernej diere,“ podotkol grécky minister. Za omyl označil takisto pokračovanie tlaku na reformy. „Úsporná politika problémy nerieši, naopak ich zhoršuje,“ povedal a vyzval európskych partnerov na zabezpečenie investícií v Grécku, ktoré by umožnili krajine hospodársky rast.
Opätovne tiež vyzval medzinárodných veriteľov, aby odpísali časť gréckych dlhov. „Všetci vedia, že Grécko nedokáže uniesť svoju dlhovú záťaž,“ povedal Varufakis. „Reštrukturalizácia dlhu by Grécku umožnila hospodárske zotavenie. Je to v záujme nemeckých i európskych občanov,“ uviedol.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a Medzinárodný menový fond o finančnú pomoc. Dohodlo sa už na dvoch záchranných programoch vo výške 240 miliárd eur). Výmenou za úverovú pomoc musela vláda zaviesť masívne výdavkové škrty, znížiť dôchodky a mzdy a opakovane zvýšiť dane. To prehĺbilo hospodársku recesiu, zvýšilo nezamestnanosť a zhoršilo životnú úroveň obyvateľov.
Bankrot ale hrozí Grécku aj naďalej. Krajina je stále závislá na zahraničnej pomoci a súčasný podporný program skončí na konci februára. Nová grécka ľavicová vláda však odmieta jeho predĺženie za súčasných podmienok. Ostatné krajiny eurozóny, hlavne Nemecko, ale trvajú na tom, že Gréci musia plniť záväzky, ktoré na seba vzali.