Grécko pritom už v pondelok čakajú ďalšie rokovania v Bruseli, kde sa koná schôdzka takzvanej Euroskupiny, teda ministrov financií krajín platiacich eurom. Grécky minister financií pritom v dohodu s EÚ verí.
„(Grécko) nebude pokračovať v programe, ktorý má črty programu predchádzajúcich vlád,“ povedal v gréckej televízii hovorca Gabriel Sakellaridis. Grécko a Európska únia sa podľa neho dohodli na potrebe „národného reformného plánu“ s cieľom postaviť ekonomiku na nohy, zároveň ale dodal, že nová ľavicová vláda premiéra Alexisa Tsiprasa nemá v úmysle spreneveriť sa sľubu, ktorý dala voličom.
„U tých prednostných záležitostí sme ochotní rokovať. Proti verejnosti ale nepôjdeme,“ povedal hovorca k otázke trhu práce a penzií. Príkazy zvonku už vláda podľa neho prijímať nebude.
Sakellaridis tiež poznamenal, že krajina nájde spôsob, ako zabezpečiť, aby jej chatrný bankový systém fungoval v záujme hospodárskeho rastu.
Minister financií Janis Varufakis ale v sobotňajšom rozhovore s listom Kathimerini vyjadril nádej, že Atény sa s európskymi veriteľmi dohodnú, ako sa zo súčasného medzinárodného programu pomoci vyviazať, hoci by to bolo až na poslednú chvíľu.
„Náš pevný postoj, založený na logike, povedie k dohode. Aj keby to bolo v hodine dvanástej,“ povedal Varufakis na otázku, čo sa stane, keď sa Grécko v pondelok na zasadnutí Euroskupiny nedohodne, a či sa ministri financií krajín platiacich eurom zídu v nadchádzajúcich dňoch znova.
Varufakis povedal, že obe strany sa už dohodli na mnohých veciach, stále sa ale rozchádzajú v otázke privatizácie a pracovného trhu.
Premiér Tsipras v rozhovore s nemeckým časopisom Stern povedal, že Atény potrebujú čas, aby svoj reformný program uviedli do života a zbavili sa podľa neho zlých rozhodnutí minulých vlád. „Očakávam zložité rokovania, mám ale absolútnu dôveru,“ povedal časopisu Stern. „Sľubujem vám, že potom, po šiestich mesiacoch, bude Grécko úplne inou krajinou,“ dodal.
Ak sa Grécko v pondelok v Bruseli na ničom nedohodne, riziko štátneho bankrotu bude väčšie ako kedykoľvek predtým. V takom prípade by reálnejšie obrysy nadobudla aj možnosť núteného odchodu Grécka z eurozóny, hoci zástupcovia európskych inštitúcií tvrdia, že vstup do eurozóny je nezvratný proces. Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi španielskemu týždenníku ABC povedal, že špekulovať o odchode Grécka z eurozóny nemá zmysel, nechcel už ale odpovedať na otázku, čo je zlé na tom, keby Grécko skupinu 19 krajín platiacich eurom opustilo.
„Prosím chápte, že ja túto otázku radšej vôbec nechcem komentovať. Čokoľvek poviem, môže byť použité politicky. Špekulovať o prípadnom vystúpení z menovej únie nemá žiadny zmysel,“ povedal Draghi v rozhovore, ktorý bol uverejnený v nedeľu.
Tsipras už skôr povedal, že chce s partnermi v EÚ dohodnúť niečo na spôsob preklenovacieho programu, ktorý by fungoval niekoľko mesiacov. Medzitým by chcel dohodnúť nový program, ktorý by nahradil súčasný záchranný úver od medzinárodných veriteľov, teda od ECB, Európskej komisie a MMF. Zvyšok eurozóny, predovšetkým potom Nemecko, ale trvá na tom, že Atény musia plniť záväzky, na ktorých sa pôvodne dohodli. Grécko dostalo od roku 2010 v dvoch kolách sľúbenú pomoc v objeme 240 miliárd eur.
Slovenský minister financií Peter Kažimír, o ktorého krajine sa hovorí, že je v rokovaniach s Gréckom neústupčivá, si od pondelkovej schôdzky moc nesľubuje. „Som trochu skeptický, že sa nám (v pondelok) podarí v rámci Euroskupiny dohodnúť ku Grécku všetky podrobnosti. Existujú limity a hodiny tikajú,“ napísal na Twitteri.
Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že zhruba tri štvrtiny obyvateľov Grécka za novou vládou stoja. Väčšinou hovoria, že drakonických úspor už bolo dosť a že už nemajú čo stratiť.
Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že zhruba tri štvrtiny obyvateľov Grécka stoja za novou vládou. Väčšinou hovoria, že drakonických úspor už bolo dosť a že už nemajú čo stratiť.