Škótske ropné mesto Aberdeen sa ocitlo vo vážnej kríze a hrozí, že pokiaľ v najbližšom čase nedôjde k zvýšeniu cien ropy, škótsky ropný priemysel skolabuje a už ho nič nevzkriesi.
„Za posledný rok poklesli ceny o viac než polovicu. Pokiaľ by to tak trvalo dlhšie, bude to znamenať, že bude oveľa menej lukratívne ťažiť ropu zo Severného mora aj napriek tomu, že sú tam zásoby v objeme niekoľko miliárd barelov. Smeruje to k rozkladu škótskeho ropného priemyslu,“ povedal pre škótske noviny The National Alex Russell, profesor ropného inžinierstva na Robert Gordon University v Aberdeene.
Škótska vláda odhaduje, že zatiaľ bolo vyťažených 42 miliárd barelov a ďalších 24 miliárd je ešte k dispozícii. Odborníci však odhadujú, že do roku 2050 sa zo Severného mora bude produkovať menej než šestina aktuálneho množstva.
V súčasnosti je ťažba ropy technicky čoraz náročnejšia. Napríklad náklady na ťažbu pri škótskom pobreží od roka 2011 vzrástli o vyše 60 percent. Generálny riaditeľ firmy Premier Oil Robin Allan varoval, že škótsky ropný priemysel je na pokraji kolapsu. Pokiaľ cena ropy bude nižšia ako 70 dolárov za barel ešte viac ako rok, budú zrušené plánované investície do škótskeho ropného priemyslu vo výške 16 miliárd libier.
„Pokles ceny ropy poslal mnohé firmy ťažiace ropu a zemný plyn v Severnom mori do strát. Prednedávnom sa už objavili správy, kde prominentný orgán tohto odvetvia Oil and Gas UK žiada britskú vládu o zníženie daní z dôvodu neschopnosti firiem, ktoré zastupuje, generovať zisky,“ hovorí analytik J&T Banky Rudolf Vrábel.
Ropa ešte vlani v lete stála 115 dolárov za barel, aktuálne nedosahuje ani polovicu tejto hodnoty. Škóti pritom ešte vlani rozhodovali v referende o tom, či sa odčlenia od Veľkej Británie a stanú sa tak nezávislou krajinou. Vlaňajšia kampaň sa niesla v duchu, že Škóti doplácajú na Britov a po osamostatnení by sa aj vďaka vysokým príjmom z ropy mohli stať druhým Nórskom. Vtedy však ešte nerátali s tým, že príde k takému prepadu cien čierneho zlata.
„Škótski nacionalisti pred referendom odhadovali, že ťažba ropy a zemného plynu v Severnom mori by nezávislému Škótsku do štátnej kasy ročne priniesla 6 miliárd libier. Podstatne striedmejší odhad mala Kancelária pre rozpočtovú zodpovednosť (Office for Budget Responsibility, pozn. red.), ktorá očakávala príjmy z daní v hodnote 3,7 miliardy libier ročne. Cena ropy sa odvtedy, ako boli tieto odhady zverejnené, prepadla o takmer polovicu, čo by v prípade samostatného Škótska donútilo krajinu k drastickému okresávaniu výdavkov alebo požičaniu si na trhoch,“ hodnotí Vrábel.
Ako dodáva, pre celkom novú krajinu so žiadnou históriou kreditu a zdedeným dlhom na úrovni 160 miliárd libier by to bez pôžičky od Medzinárodného menového fondu bolo neúnosné aj za predpokladu, že by ropa ostala na hodnote 90 až 100 dolárov za barel. Balíček záchrany od MMF by však so sebou niesol aj úsporné opatrenia.
Aj Nórsko, ktorému sa Škóti chceli po osamostatnení tak podobať, aktuálne trpí pre nízke ceny ropy. V Nórsku vlani zaniklo 10–tisíc zo zhruba 100–tisíc pracovných miest v ropnom priemysle. V tomto roku znížia nórske ropné spoločnosti investície o 14 percent. Trhový líder, nórsky koncern Statoil, v ktorom má štát podiel 67 percent, už zastavil niektoré dôležité projekty. V roku 2016 by sa mali jeho investície znížiť o 1,3 miliardy dolárov. Tento trend by mal pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.
Spoločnosť Seadrill, ktorá je kótovaná na burze v Osle a ponúka vrtné morské súpravy, rozhodla o zrušení vyplácania dividend. Kurz jej akcií klesá. Ak sa prehĺbia problémy v nórskom ropnom priemysle, je isté, že preskočia aj do iných odvetví krajiny. Môžu sa prejaviť v nálade spotrebiteľov a v obmedzení ich výdavkov. Ak by sa situácia dramaticky zhoršila, v krajine môžu siahnuť na rezervy v ropnom fonde. Nóri doň odkladali rozpočtové prebytky 18 rokov a sústredili v ňom 870 miliárd dolárov.
Ak by z ropy vláda nedostala ani dolár, dokázala by hradiť štátne výdavky v súčasnom rozsahu viac ako päť rokov.