Na Slovensku sa japonská pobočka HSBC banky objavuje v spisoch špeciálnej prokuratúry v súvislosti s obchodovaním so spoločnosťou Interblue Group. V roku 2008 ministerstvo životného prostredia predalo americkej spoločnosti Interblue Group emisné povolenky v cene 5,05 eura za 1 tonu. Všetky okolité krajiny v tom období rovnaké emisné povolenky predávali za takmer dvojnásobnú cenu, čím spoločnosti Interblue Group vznikol politikmi odhadovaný zisk vo výške 47 miliónov eur. Zarobené peniaze mali skončiť v Japonsku práve vďaka HSBC LTD, Hongkong.
Pre kauzu emisie premiér Robert Fico ešte počas svojej prvej vlády odvolal dvoch vtedajších ministrov životného prostredia za SNS Jána Chrbeta a Viliama Turského. K zverejneniu zoznamu s HSBC bankou prišlo po tom, čo opozícia krátko pred poslednými prezidentskými voľbami obvinila z profitu v emisnej kauze aj vládnu stranu Smer.
Slováci skôr nekonali, zmenilo sa to
V pondelok o vyšetrovaní HSBC banky priamo vo Veľkej Británii informoval spravodajský portál BBC. „Národná kriminálna agentúra ani len vo všeobecnej rovine nedisponuje informáciami, o ktorých mal údajne informovať vami uvedený spravodajský portál, preto sa na otázku, či k podobnému praniu špinavých peňazí dochádza aj na Slovensku, nedokáže vyjadriť,“ povedal ako reakciu Michal Slivka, hovorca Prezídia Policajného zboru SR.
V stredu už Slivka podľa agentúry SITA uviedol, že Národná kriminálna agentúra preveruje všetky zverejnené informácie z otvorených zdrojov a súčasne požiadala o súčinnosť aj príslušné orgány. Vo veci koná Finančná spravodajská jednotka Národnej kriminálnej agentúry, ktorá môže využiť oprávnenia podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Súčasne bude vo veci konať aj Národná jednotka finančnej polície.
Finančná spravodajská jednotka už podľa Slivku kontaktovala partnerskú jednotku vo Švajčiarsku so žiadosťou o poskytnutie informácií ku klientom švajčiarskej pobočky anglickej banky HSBC.
„Oslovili sme s obdobnou žiadosťou aj partnerskú jednotku v Anglicku a využili sme k získaniu informácií tiež policajného pridelenca vo Veľkej Británii. Súčasne koordinujeme postup so spravodajskou jednotkou v Českej republike, ktorá má svojich občanov v obdobnom postavení,“ dodal Slivka podľa agentúry SITA. Ďalšie informácie podľa neho nie je možné zverejniť.
So Slovenskom spájajú 50 miliónov USD
HSBC banka mala priamo na Slovensku pobočku v rozmedzí rokov 2005 až 2012. Medzinárodné konzorcium investigatívnej žurnalistiky upozorňuje, že priamo na Slovensku bolo otvorených 147 účtov, cez ktoré pretieklo takmer 50 miliónov dolárov. V minulom roku Finančná spravodajská jednotka Národnej kriminálnej agentúry zaevidovala 261 prípadov podozrenia z prania špinavých peňazí za 10,3 milióna eur.
Podvodníci sa podľa polície najčastejšie plateniu daní vyhýbajú presmerovaním platieb do rôznych daňových rajov. V mnohých prípadoch ich odberatelia často ani len netušia, že sa stanú súčasťou daňového podvodu.
Systém funguje tak, že podvodníci dodajú slovenskej firme tovar za milióny eur, ale peniaze v poslednej chvíli nechcú poslať na účet v domácej banke, ale v zahraničnej, z ktorej nasledujú bezhotovostné prevody do finančných domov sídliacich v Hongkongu alebo v Číne. Tam prevedené peniaze vyberie nastrčená osoba a následne zmiznú bez zaplatenia akýchkoľvek daní. Takéto podvody väčšinou neorganizujú Slováci.
„Z ohlásených prípadov bolo zistené, že osoby, ktoré takýmto spôsobom zrealizovali spomínané operácie, boli občania Maďarska a Rumunska,“ priblížil Slivka.
V prípade poškodených spoločností zas väčšinou ide o francúzske firmy.
NBS udelila dve pokuty
Zabrániť praniu špinavých peňazí na Slovensku je tiež úlohou Národnej banky Slovenska. Tá v minulom roku udelila dvom finančným domom pokuty za nedodržiavanie zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. ČSOB banka dostala pokutu 50–tisíc eur za to, že napríklad v prípade troch klientov nahlásila ich neobvyklé obchody až po tom, čo v jej priestoroch začala kontrolu Národná banka Slovenska.
„Všetky identifikované nedostatky vyplývajúce z rozhodnutia Národnej banky Slovenska boli riadne implementované. Informácie však považujeme za interné, preto sa nebudeme k téme detailnejšie vyjadrovať,“ povedala Zuzana Eliášová, hovorkyňa ČSOB banky. Druhá Komerčná banka dostala pokutu vo výške 10–tisíc eur.
„Zistené nedostatky boli formálneho charakteru a v súlade s odporúčaniami Národnej banky Slovenska boli implementované nápravné opatrenia. V žiadnom prípade nešlo o nálezy, ktoré by bolo možné považovať za legalizáciu výnosov z trestnej činnosti klientov našej banky. Potvrdením tejto skutočnosti je i výška udelenej pokuty,“ uviedol Michal Teubner, hovorca Komerčnej banky.
Vyšetrovanie rozbehol únik informácií
Vyšetrovanie švajčiarskej banky HSBC odštartoval v roku 2007 jej bývalý zamestnanec Herve Falciani. Ten priamo vo švajčiarskej centrále ukradol údaje o kontách a transakciách tisícov privátnych klientov. Získané údaje odovzdal francúzskym úradom, za čo doteraz vo Švajčiarsku čelí obvineniu z priemyselnej špionáže. Ukradnuté informácie odštartovali vyšetrovanie HSBC nielen v Európe, ale aj v Južnej Amerike či v Spojených štátoch amerických. V USA bolo vyšetrovanie nakoniec zastavené po tom, čo sa HSBC banka s americkým Senátom dohodla na zaplatení pokuty vo výške 1,9 miliardy eur.
„Prijímame zodpovednosť za chyby z minulosti. Už sme povedali, že to veľmi ľutujeme, a teraz to hovoríme znova,“ uviedol v roku 2012 vo vyhlásení pre médiá vtedajší generálny riaditeľ skupiny Stuart Gulliver.