Chorvátom odpustili dlhy. Nám zatiaľ nie

Po rokoch tvrdého šetrenia začína byť škrtanie dlhov čoraz viac populárne vo viacerých krajinách Európskej únie.

10.02.2015 06:00
Chorvátsko, dlhy Foto:
Odpúšťanie dlhov je krajné riešenie. V konečnom dôsledku môže viesť k ešte hlbšiemu zadlžovaniu.
debata (20)

Najnovšie ľavicová vláda v Chorvátsku v rámci predvolebného sociálneho balíčka vymaže dlhy najchudobnejších občanov do výšky 35-tisíc kún (4 543 eur). Okrem štátnych inštitúcií boli donútené odpúšťať dlhy aj banky, nebankové subjekty poskytujúce pôžičky, telefónni operátori či energetické spoločnosti. V krajine so 4,4 milióna obyvateľov sa zrušenie dlhov bude týkať približne 60-tisíc ľudí.

Aj na Slovensku ľavicová vláda finišuje s prípravami druhého sociálneho balíčka. Denník Pravda oslovil Úrad vlády, či si kabinet vie teraz alebo do budúcnosti predstaviť dlhovú amnestiu pre najchudobnejších ľudí tak, ako sa to stalo v Chorvátsku. Odpoveď takúto možnosť nevylúčila, ale ani nepotvrdila, že by úvahy išli aj týmto smerom.

„Jednotlivé opatrenia druhého sociálneho balíčka pre obyvateľov Slovenska sa v súčasnosti dolaďujú. Výslednú podobu plánujeme čoskoro prezentovať širšej verejnosti, malo by sa tak stať v marci,“ povedala Beatrice Szabóová, hovorkyňa premiéra Roberta Fica.

Na Slovensku doteraz nikdy v minulosti neprišlo k plošnému škrtaniu dlhov ľudí, aj keď určité kroky štátne inštitúcie v tomto smere robia. „Dlžné sumy na poistnom Sociálnej poisťovni zákon neumožňuje ani v minulosti neumožňoval odpustiť,“ uviedol hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder. V rámci dvoch generálnych pardonov boli však ľuďom po splnení prísnych podmienok odpustené penále z nezaplatených sociálnych odvodov.

O niečo lepšie s odpustením dlhov na tom v minulosti boli slovenské banky. Nedobytné bankové dlhy zaplatili občania v rámci reštrukturalizácie finančného sektora a neskôr sa ozdravené banky sprivatizovali. V prípade ľudí prišlo na Slovensku pred pár rokmi jedine k plošnému odpúšťaniu nezaplatených koncesionárskych poplatkov za televíziu.

Štýlom Orbána ide aj Milanovič

V Chorvátsku sa ľudia do problémov dostali pre branie hypoték vo švajčiarskych frankoch. Ten sa v súčasnosti posilňuje oproti všetkým európskym menám. Posilňovanie franku už v minulosti spôsobilo problémy aj v susednom Maďarsku, kde banky tiež museli občanom odpustiť časť z hypotekárnych splátok v cudzej mene. U našich južných susedov finančné domy k takémuto kroku donútila pravicová vláda Viktora Orbána.

Víťazstvo v prichádzajúcich parlamentných voľbách si chce škrtaním dlhov zabezpečiť aj chorvátsky premiér Zoran Milanovič „Robíme všetko pre to, aby sa ľudský život stal jednoduchším, najmä v tejto dlhej a namáhavej kríze a chceme im poskytnúť šancu na nový začiatok,“ povedal Milanovič pre agentúru Reuters.

Aj Slováci s dlhmi by ich škrtanie privítali. Na druhej strane je otázka, na čí úkor by to išlo a či by to v konečnom dôsledku nezaplatili zvyšní daňovníci. Na Slovensku sa do problémov s platením dlhov dostávajú veľmi často napríklad živnostníci.

„V predajni mi ponúkli možnosť pracovať na živnosť. Finančne to bolo výhodné pre mňa aj pre firmu. No až neskôr som si uvedomil, že na základe príjmu budem musieť doplatiť zdravotné odvody, na čo som nemal odložené peniaze,“ povedal Martin z Trnavy. Navyše firme sa prestalo dariť, jeho predajňu zrušila a jemu zostali na zdravotnom poistení dlhy niečo nad tisíc eur.

„Až po roku sa mi podarilo nájsť prácu skladníka za minimálnu mzdu. Keďže bývam s rodičmi, splatenie dlhov mi bude pri tomto príjme trvať minimálne dva roky a určite by mi pomohlo, ak by aj na Slovensku prišlo k podobnému škrtaniu dlhov ľudí,“ dodal Martin.

Osobný bankrot

Určité možnosti na škrtnutie dlhov dnes na Slovensku dáva osobný bankrot. Ten je však veľmi komplikovaný a ľuďom umožňuje s čistým štítom začať až po troch rokoch od bankrotovania. Navyše ak chce Slovák vyhlásiť bankrot, jeho minimálna výška majetku musí byť najviac 1 659,70 eura a odložených musí mať aj ďalších 663,88 eura na uhradenie poplatkov pre správcu konkurznej podstaty.

V porovnaní s tým je odpúšťanie dlhov v Chorvátsku prechádzka ružovou záhradou. Tam totiž stačí prísť do jednej zo 175 pobočiek Finančnej agentúry, ktorá im automaticky zistí, či sú oprávnení na vymazanie svojich dlhov. Zákonom stanovené podmienky sú mesačný príjem pod 1 250 kún (162 eur), nulový príjem z prenájmu a dlhodobá strata schopnosti splácania dlhov. Po splnení podmienok príde automaticky k vymazaniu dlhov vo výške 35-tisíc kún (4 543 eur). Ak má občan vyššie dlhy a podmienky na vymazanie spĺňa, odpustia mu len časť dlhov do spomínanej výšky.

Samotné Chorvátsko sa aj bez vymazania dlhov potáca nad priepasťou štátneho bankrotu. „Dlh v prípade Chorvátska voči tamojšiemu hrubému domácemu produktu momentálne predstavuje vyše 66,2 percenta,“ povedal Rudolf Vrábel, analytik J&T Banky.

Keďže dlhy budú chudobným ľuďom odpúšťať aj štátne inštitúcie, napríklad za nezaplatené dane z nehnuteľnosti, zadlženie Chorvátska sa ešte viac zvýši. Na druhej strane Chorvátsko nemá spoločnú menu euro a zvýšenie dlhov môže riešiť oslabovaním chorvátskej kuny, čo navyše ešte viac zatraktívni letné dovolenky pri Jadranskom mori.

O zoškrtanie dlhu sa momentálne snaží aj Grécko, ktoré je však Európskou centrálnou bankou tlačené, naopak, do uskutočňovania dohodnutých reforiem namiesto ďalšieho odpúšťania dlhu.

Banky pred odpúšťaním dlhov varujú

Podľa slovenských bánk vedie odpúšťanie dlhu k nezodpovednému správaniu ľudí. „Stanovenú legislatívu vždy rešpektujeme. Ak by však k niečomu podobnému na Slovensku prišlo, môže to spôsobiť u ľudí nezodpovedné hospodárenie s financiami a riziko nesplácania záväzkov,“ uviedla Zuzana Eliašová, hovorkyňa ČSOB banky.

Na druhej strane napríklad v Nemecku rozhodli súdy v prospech dlžníkov, ktorí nevedeli finančným domom splácať svoje dlhy, keďže podľa miestnej justície majú banky požičiavať peniaze len ľuďom schopným splácať svoje záväzky.

Nie je jasné, za akých podmienok banky odpúšťajú ľuďom aspoň časť dlhu, ale deje sa tak len vo výnimočných prípadoch. Každého klienta pritom posudzujú individuálne.

„Jedným z riešení je napríklad dočasné zníženie splátky a úprava splátkového kalendára tak, aby klient vedel úver aspoň čiastočne splácať. Splátka sa zvyčajne zníži na dobu kratšiu ako 6 mesiacov,“ priblížil Štefan Frimmer, hovorca Slovenskej sporiteľne.

Podľa skúseností finančného domu je najviac šesť mesiacov dostatočne dlhý čas na to, aby si klient mohol usporiadať svoju situáciu a znovu začal úver riadne splácať.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #dlhy #Chorvátsko