Zrazenie ratingu hlbšie do špekulatívnej kategórie odôvodnila zvýšenými obavami o finančnú stabilitu štátu a gréckych bánk v čase, keď nová vláda nemá dostatok času na rokovanie o novej dohode s veriteľmi. Príliš dlhé rokovania by pritom podľa agentúry mohlo viesť až k odchodu krajiny z eurozóny.
Zhoršenie ratingu odráža podľa agentúry to, že „tlak obmedzenej likvidity na grécke banky a ekonomiku zužuje časový rámec, počas ktorého môže nová vláda dosiahnuť dohodu s oficiálnymi veriteľmi“. Obmedzený objem hotovosti, ktorý má nová vláda k dispozícii, spolu s blížiacimi sa termínmi splatnosti dlhov voči medzinárodným veriteľom, „obmedzujú jej vyjednávacie možnosti“, dodala S&P podľa agentúry AP.
Dlhšie rokovania s veriteľmi by podľa S&P mohli viesť k ohrozeniu finančnej stability v krajine v podobe odlivu vkladov z bánk. „V najhoršom prípade by to viedlo k zavedeniu limitov na pohyb kapitálu a k strate prístupu k financiám od veriteľa poslednej inštancie (Európskej centrálnej banky), čo by mohlo vyústiť v odchod Grécka z hospodárskej a menovej únie,“ oznámila S&P.
V gréckych voľbách pred necelými dvoma týždňami drvivo vyhrala radikálna ľavicová strana Syriza, ktorá sa stavia proti úsporným opatreniam súvisiacim s medzinárodnou finančnou pomocou. Jej vláda teraz rokuje s krajinami eurozóny o zmenách podmienok záchranného programu a požaduje zmiernenie dlhovej záťaže. Grécko má dlh v celkovej sume okolo 320 miliárd eur, čo predstavuje približne 170 percent ročného výkonu ekonomiky.
S&P pritom vlani v septembri zvýšila úverové hodnotenie Grécka o jeden stupeň na známku B. Ocenila tým plnenie úsporných opatrení predošlú vládou a oživovanie gréckej ekonomiky.
Agentúra ponechala grécky rating v režime sledovania s výhľadom na ďalšie zníženie a oznámila, že chce tento predbežný stav definitívne vyriešiť do 13. marca. S&P signalizovala možné zníženie ratingu už na konci januára, kedy upozornila, že posledné údaje z Grécka nevyzerajú dobre a signalizujú zhoršujúcu sa rozpočtovú výkonnosť tejto silne zadlženej krajiny.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a Medzinárodný menový fond o finančnú pomoc. Výmenou za podstatné úspory a reformy sa dohodlo na dvoch záchranných programoch v celkovej výške 240 miliárd eur.