Tsipras po stretnutí s Hollandom v Paríži povedal, že pre stabilitu EÚ treba preorientovať únijnú politiku na hospodársky rast. Francúzsko má podľa neho hrať v tejto zmene kľúčovú úlohu. Nová grécka vláda nie je podľa neho pre EÚ hrozbou, ale príležitosťou.
Šéf gréckej vlády zdôraznil, že dlhová záťaž Grécka musí byť pre jeho krajinu „schodná“. „Urobili sme realistické návrhy, ktoré by mohli viesť k dohode,“ povedal Tsipras o rokovaniach, ktoré v minulých dňoch viedol so svojimi európskymi partnermi.
Hollande na spoločnom brífingu oznámil, že okrem niektorých zmien politiky EÚ je ale nutné dodržiavať pravidlá a záväzky týkajúce sa dlhov zo strany každého člena EÚ.
Ľavicová grécka vláda, ktorá sa k moci dostala po predčasných parlamentných voľbách na konci januára, sa snaží presvedčiť významné štáty eurozóny a Brusel o potrebe zmeniť podmienky splácania gréckeho dlhu. Ten sa teraz pohybuje okolo 320 miliárd eur.
Grécko bude ako vždy spolupracovať so štátmi Severoatlantickej aliancie (NATO), hoci má svoj vlastný postoj voči Moskve, ubezpečil v Paríži Tsipras.
Na zasadnutí ministrov zahraničných vecí krajín EÚ koncom januára sa ukázalo, že nová grécka vláda nie je za prijatie nových sankcií proti Rusku pre Ukrajinu, ako si želajú ostatní členovia únie.
Európsku reakciu vyvolala obnovená ofenzíva proruských separatistov tešiacich sa podľa NATO všestrannej ruskej podpore, predovšetkým ostreľovanie prístavu Mariupol, ktoré znamenalo desiatky mŕtvych. Rusko svoje údajné zasahovanie do udalostí na Ukrajine popiera.
Tsipras sa dištancoval od vyhlásení, v ktorom najvyšší predstavitelia krajín EÚ vyzvali svojich ministrov, aby pripravili nové protiruské sankcie. Grécky minister zahraničia Nikos Kotzias na prípravnom rokovaní ministrov 29. januára vysvetlil nechuť k novým sankciám tým, že Grécko sa snaží o obnovu mieru a stability na Ukrajine a zároveň chce zabrániť roztržke medzi EÚ a Ruskom.