Počíta s tým štátom vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti verejno–súkromného PPP projektu. Podľa predbežných odhadov by spoplatnenie úsekov malo priniesť za 30–ročné obdobie 321 miliónov eur.
„Štúdia počíta s tým, že nákladné vozidlá budú na D4 a R7 platiť mýto v súlade s platnou legislatívou. O konečnom nastavení spoplatnenia na tomto úseku však bude rozhodovať niektorá z nasledujúcich vlád,“ vysvetľuje Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy.
Verejno–súkromné PPP cesty by totiž mali byť hotové v rokoch 2019 až 2020. Kóňa dopĺňa, že zároveň uvažujú o oslobodení osobných vozidiel od poplatkovej povinnosti aj na extravilánových úsekoch D4.
„Aby bola teda cesta využívaná maximálnym počtom užívateľov. Toto rozhodnutie však nebude na súčasnej, ale takisto na niektorej z budúcich vlád,“ vraví.
Odhad príjmov pri variante, keď by sa realizovali všetky plánované úseky D4 a R7 v celkovej dĺžke takmer 60 kilometrov, zahŕňa iba výnosy zo spoplatnenia úsekov diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7, nie príjmy z ciest, ktoré sú v blízkosti PPP projektu. Vzhľadom na to, že niektoré cesty sa stanú paralelnými s obchvatom a rýchlocestou, tak dôjde aj k rozdeleniu dopravy, a teda aj príjmov zo spoplatnenia ciest.
Odhad príjmu zo spoplatnenia teda prestavuje 321 miliónov eur za 30 rokov. Ráta sa s tým, že ročne sa na mýte vyberie 4,8 milióna eur. Ak by neplatila pre osobné autá výnimka, štát by vybral ďalší jeden milión eur. Tieto údaje boli upravené o infláciu a medziročne zvyšované o predpoklad rastu intenzity dopravy na úrovni jedno percento.
Za prejazd po súčasnom bratislavskom obchvate kamionisti platiť nemusia. Vlani sa ministerstvo dopravy po nátlaku z ich strany rozhodlo, že diaľničný obchvat hlavného mesta bude spoplatnený nulovou sadzbou. Ak by však štát neustúpil a za prejazd obchvatom by pýtal od kamionistov mýto, ročne by vybral 1,5 milióna eur. So spoplatnením D4 však zatiaľ kamionisti problém nemajú.
„Predpokladám, že v roku 2020, keď bude obchvat postavený a sprístupnený, budeme platiť už aj za prejazd diaľničným obchvatom D1. Takže je to jedno,“ vraví Pavol Reich z Česmadu, združenia cestných dopravcov SR.
Diaľnica D4 a rýchlostná cesta R7 sa má začať stavať už na budúci rok ako druhý verejno–súkromný PPP projekt. Prvou PPP cestou je R1 od Nitry po Tekovské Nemce a obchvat Banskej Bystrice. Za prejazd týmto obchvatom sa neplatí.
„V súčasnej dobe nie je definované spoplatnenie, prípadne vyňatie zo spoplatnenia, ani rozsah a kategorizácia vozidiel, na ktoré by sa takéto vyňatie vzťahovalo,“ hovorí Michal Fúrik z Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá zabezpečuje výber mýta na úsekoch koncesných ciest. Milióny, ktoré sú príjmom zo spoplatnenia súkromnej cesty, ďalej rozdeľuje ministerstvo dopravy.
„V prípade R1 dostáva koncesionár iba splátku za dostupnosť, ktorá nie je nijakým spôsobom naviazaná na vybrané mýto. Vybrané mýto na úsekoch R1, ktoré sú v správe koncesionára, je podľa zákona príjmom štátneho rozpočtu a Národná diaľničná spoločnosť ho posiela na náš účet,“ tvrdí Kóňa.
To znamená, že koncesionár si z príjmu zo spoplatnenia ciest nenechá ani euro. Ročná platba štátu za R1 je 130 miliónov eur. Odhaduje sa, že keď sa postavia úseky D4 a R7, zo štátnej kasy odíde ďalších 150 miliónov eur na splátky za PPP. Diaľnica D4 od Jaroviec po Ivanku pri Dunaji by mala stáť 763 miliónov eur, nasledujúci úsek po Raču vyše sto miliónov eur. Postavenie rýchlostnej cesty R7 z Prievozu po časť Ketelec vyjde na 152 miliónov eur a rýchlocesta do Dunajskej Lužnej 96 miliónov eur. Posledný úsek, ktorý sa postaví za súkromné peniaze – R7 do Holíc bude stáť podľa štátnej expertízy 176 miliónov eur. Ceny však nemusia byť konečné, pretože až súťaž vygeneruje, koľko bude výstavba skutočne stáť.
Postavenie 60 kilometrov D4 a R7 by tak mohlo vyjsť na menej než štátom počítaných 1,3 miliardy eur. Súkromník by totiž v takom prípade za 30 rokov získal 4,5 miliardy eur. Nové cesty by však potom boli predražené. Náklady na jeden kilometer obchvatu a rýchlocesty by vyšli na 75 miliónov eur. Za stavbu a udržiavanie kilometra súkromnej diaľnice však v Rakúsku platia 39 miliónov eur ročne, v susednej Českej republike to malo byť podľa niekdajších plánov ešte menej – len vyše deväť miliónov eur.