Svet niekedy akoby budúcnosť ignoroval a odmieta sa aj poučiť z minulosti, keď po lacnej rope prišli takmer s istotou ropné šoky s devastačnými účinkami na ekonomiku. Ropa teraz za pol roka zlacnela o polovicu a má byť lacná niekoľko rokov. Aj slovenská ekonomika má vďaka tomu poskočiť, energie aj spotrebný tovar zlacnejú, zamestnanosť porastie, výber daní sa zlepší. Vláda aj na základe toho pripravuje ďalšie sociálne balíčky. Je však možné, že o pár rokov drahá ropa, naopak, šokovo zruinuje ekonomiky, zdraží energie aj tovary v obchodoch, nastane prepúšťanie.
Čoraz častejšie počuť, že je lepšie sa na to pripraviť už teraz znižovaním dlhu, zlacnením predražených tendrov a investíciami do budúcnosti. Inak pri ropnom šoku bude opäť hroziť uťahovanie opaskov.
Ropa bola ešte vlani v lete 115 dolárov za barel, aktuálne nedosahuje ani polovicu z tejto hodnoty. Generálny tajomník Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) Abdalláh Badrí najnovšie vyhlásil, že o štyri roky môže cena ropy dosahovať hodnotu až 200 dolárov (172,15 eura) za barel (159 litrov). Dôvodom je obmedzenie investícií do jej ťažby.
„Môžeme sa dostať na 200 dolárov, ak nedostatočné investície povedú ku skutočnému nedostatku na strane dodávok,“ povedal šéf OPEC v rozhovore pre agentúru Reuters.
Ropné krajiny ako Rusko či Venezuela teraz na poklese cien ropy prerábajú, ale historicky vždy platilo, že v iných časoch si to vynahradili.
K obmedzovaniu investícií v dôsledku nízkych cien už prikročili viaceré ropné spoločnosti. Šéf britskej ropnej spoločnosti BP Bob Dudley najnovšie vyhlásil, že svetové ceny ropy môžu zotrvať na nízkej úrovni aj tri roky. BP sa už na takýto vývoj začala pripravovať. Plány budú zahŕňať redukciu počtu zamestnancov a zníženie investícií do ťažby v Severnom mori, ale aj inde. To čaká viaceré firmy, takže možno počítať s poklesom produkcie a neskôr s opätovným nárastom cien suroviny. V tomto smere sa už vyjadril šéf talianskej ropnej firmy Eni Claudio Descalzi, podľa ktorého ropný priemysel obmedzí pre klesajúce ceny ropy len v tomto roku kapitálové výdavky o 10 až 13 percent.
„Pri takomto vývoji hrozí, že do štyroch až piatich rokov sa znížia zásoby ropy na trhu na takú nízku úroveň, že ceny komodity vyskočia na 200 dolárov,“ potvrdil aj Descalzi.
Rizík, pre ktoré môže cena ropy vyletieť nahor, je však viac. „Ceny ropy môže rozhodne poslať nahor aj geopolitické napätie, resp. konfl ikt v regióne Blízkeho východu, ktorý by mal negatívny dosah na ťažbu, alebo nečakané rozhodnutie niektorej krajiny exportujúcej ropu výrazne znížiť svoju produkciu. Oslabenie dolára na devízových trhoch je ďalšia možnosť, čo by mohlo cenu ropy poslať nahor,“ komentoval analytik J&T Banky Rudolf Vrábel.
Na nízke ceny tlačí Rijád
Zbraň v podobe nízkych cien ropy drží aktuálne v rukách Saudská Arábia. Tá má významné postavenie v OPEC. Krajina nechce znižovať ťažbu ropy ani napriek jej prebytku na trhu. Dokonca pred pár dňami potichu zvýšila svoju produkciu o 300–tisíc barelov na 9,8 milióna barelov za deň.
OPEC sa vlani v novembri rozhodol, že nebude na pokles cien reagovať obmedzovaním produkcie. Badrí v rozhovore pre agentúru argumentoval, že zníženie ťažby v rámci kartelu OPEC by zrejme spôsobilo nárast voľných kapacít, pokles investícií a v dôsledku toho potom rast cien.
Skutočný dôvod je však iný. Saudskoarabský minister ropného priemyslu Alí Nuajmí ešte koncom minulého roka povedal, že OPEC nezníži svoju ťažbu ani v prípade, že sa ceny ropy prepadnú na 20 dolárov za barel, pokiaľ nepresadí svoj záujem. Tým je zvýšenie podielu krajiny na svetovom trhu s ropou, previazané posilnením geopolitickej pozície a korunované vstupom Saudskej Arábie do spolku najsilnejších ekonomík sveta G20.
Rijád chce vytlačiť z trhu alternatívnych bridlicových ťažiarov zo Spojených štátov, ktorí potrebujú vyššie ceny ropy, aby boli rentabilní. Saudská Arábia podľa Deutsche Bank vydrží dva až tri roky predávať ropu aj pri súčasnej nižšej cene, pretože sa môže oprieť o svojich 745 miliárd dolárov rezerv. Také nízke ceny ropy si môže Saudská Arábia dovoliť aj preto, lebo má vôbec najlacnejšiu ťažbu ropy zo všetkých producentov.
„Ak by ceny ropy boli dlhodobo na hodnote 25 dolárov a nižšie, vládne rezervy krajiny by mohli byť vyčerpané do roku 2018, ak krajina nezníži výdavky. Cena, odkedy je ťažba v Saudskej Arábii zisková, sa pohybuje okolo 25 dolárov, čo je jedna z najnižších úrovní na svete,“ vysvetlil Vrábel.
Saudskej Arábii sa vraj oplatí predávať barel za 99 dolárov a viac, Rusku a Ománu od 100 dolárov, Nigérii od 126 dolárov vyššie, Venezuela potrebuje cenu ropy nad 162 dolárov za barel.
Ropné šoky v minulosti
Svet zažil dosiaľ tri ropné šoky. Prvý v roku 1973 spustilo vyhlásenie siedmich arabských krajín produkujúcich ropu, že spúšťajú embargo na dodávky ropy do USA, Portugalska, Holandska a Južnej Afriky. Dôvodom bol ich proizraelský postoj pri tzv. Jomkippurskej arabsko–izraelskej vojne, kde sa predmetom sporov medzi Egyptom Sýriou na jednej strane a Izraelom na druhej strane stali Golanské výšiny. V roku 1974 sa cena čierneho zlata vyšplhala dolárov na 11,65 dolára za barel.
Za druhým ropným šokom v roku 1979 stála islamská revolúcia v Iráne a následný iracko–iránsky konflikt. Irán je po Saudskej Arábii druhým najväčším producentom ropy, a tak po zvrhnutí iránskeho šacha Rezá Pahlavího nasledovalo 2,5–násobné zvýšenie cien ropy.
Šok vyvrcholil v roku 1981, keď cena ropy dosiahla na pohotovostnom trhu v Rotterdame takmer 45 dolárov za barel. Ropa sa zrazu stala takou drahou, že jej ťažba začala byť rentabilná aj v krajinách, v ktorých to dovtedy neprichádzalo do úvahy. Boli to najmä Veľká Británia, Nórsko, Čína, Mexiko a Kanada.
Tretí ropný šok prišiel po invázii Iraku do Kuvajtu v auguste 1990. Svetové trhy vtedy zaznamenali prudký vzrast cien ropy na rekordných 40,95 dolára za barel. Vyspelé ekonomiky však boli na konflikt už lepšie pripravené a nedošlo k takým zničujúcim efektom ako v 70. rokoch.