Šefčovič: Zima už bude bez väčších energetických drám

„Prepravu ruského plynu cez Turecko pokladajú energetickí hráči za projekt, ktorý v načrtnutej podobe nemôže fungovať,“ povedal Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie zodpovedný za energetickú úniu. Rozhovor pre Pravdu poskytol na ceste zo Svetového ekonomického fóra v Davose.

26.01.2015 16:00
debata (12)

V interview pre denník Wall Street Journal ste nedávno vyhlásili, že sme unavení z toho, že sa každé leto musíme strachovať, či budeme mať dostatok energie v zime. Má už Európa plán, aby sa nemusela báť?
Verím, že zimu už prežijeme bez väčších energetických drám. Aj vďaka tomu, že sa na trojstrannej úrovni Ukrajina–Rusko–Európska únia podarilo dohodnúť takzvaný vianočný balíček. Som veľmi rád, že všetky strany záväzky plnia napriek niekoľkým napätým momentom. Do konca marca, dokedy dohoda platí, by sme mali mať situáciu pod kontrolou.

Len pred pár dňami ste boli aj v Rusku a hovorili ste o tom s Ukrajinou.
Hľadali sme možnosti, ako vyriešiť situáciu po vypršaní dohody. Zatiaľ sme sa na obnovení trojstranných rozhovorov nedohodli. Z ruskej strany prevláda prístup, že vianočný balíček bol len výnimkou, keď sa hľadalo riešenie viacerých problémov. V súvislosti s dlhom, vyššími poplatkami, s tým, ako majú platby fungovať. Samozrejme, platby do veľkej miery umožnila spolupráca Európskej únie a Medzinárodného menového fondu s Ukrajinou. Rusko má však predstavu, že na konci marca by sme sa mali vrátiť k štandardnému kontraktu, ako ho vidí ono.

Čo to znamená?
Upozornil som, že z toho vyplýva viacero otázok. V letnom období je potrebné naplniť ukrajinské plynové zásobníky do takej miery, aby sme mali garanciu tranzitu plynu aj pred ďalšou zimou. Zostáva otvorený problém takzvanej zľavy, ktorú Rusko poskytlo na plyn. Ako som pochopil, ukrajinská strana o ňu bude musieť znova požiadať. Už sme počuli verejné vyhlásenia, že tentoraz Moskva nebude súhlasiť so zľavou. Znamenalo by to značný nárast cien plynu. Sú to otázky aj pre Európu vzhľadom na to, že Ukrajina požiadala o pomoc EÚ a MMF (Medzinárodný menový fond) pre reformu plynovej sústavy a Naftogazu. Ľahšie by sa to riešilo na trojstrannej úrovni. Hovoril som o tom v Davose na Svetovom ekonomickom fóre s ruským vicepremiérom Arkadijom Dvorkovičom. Koncom januára sa stretnú na úrovni expertov predstavitelia únie a Ruska.

Ak sa vrátim k prvej otázke, dá sa predpokladať, že Rusko po vypršaní súčasnej dohody opäť zastaví dodávky plynu Ukrajine?
Kyjev dostáva plyn, až keď zaplatí za jednotlivú dodávku. Vyžaduje si to veľkú reformu finančno–energetického sektora. Je v záujme Ukrajiny aj EÚ, aby sa to podarilo čo najrýchlejšie. Aby sme boli schopní poskytnúť podporu zo strany medzinárodných inštitúcií za uskutočnenie reforiem. Pokračovanie dodávok plynu z Ruska Ukrajine teda bude závisieť najmä od dostatku peňazí na strane Kyjeva.

Čo bude zase závisieť od pomoci Európy.
Od našej pomoci, od toho, ako rýchlo bude Ukrajina robiť potrebné reformy. Tie sú podmienkou na získanie pomoci.

Pri pohľade na plány Gazpromu, špeciálne čo sa týka dopravy plynu cez Turecko, ste sa na rokovaniach v Moskve s ruskou stranou veľmi nezhodli. Naznačili ste, že takzvaný Turk stream nie je ani ekonomicky príliš udržateľný. Gazprom na druhej strane Európe odkazuje, že už má stavať plynové prepojenia do Turecka. Ako budete riešiť túto situáciu?
V Davose som sa stretol so všetkými významnými hráčmi v oblasti európskej a svetovej energetiky. Viac–menej medzi nimi vládne zhoda, že Rusmi prezentovaný projekt nemôže fungovať. Jedným z dôvodov je, že Gazprom má s európskymi zákazníkmi uzavreté dlhodobé zmluvy. Tie nehovoria len o tom, aké množstvo plynu má dodať, ale sú tam jasne uvedené miesta dodávky. A to nie je turecko–grécka hranica. Ďalší faktor je ekonomický. Takže 15 miliárd kubických metrov plynu spotrebuje Turecko, ďalších 15 miliárd juhovýchodná Európa. Stredná a západná Európa však potrebujú 30 miliárd. Preto by bolo logickejšie riešenie, aby sme pomohli Ukrajine zreformovať tranzitný systém a využili sme vybudovanú infraštruktúru. V diskusiách zaznela aj myšlienka, aby si európski zákazníci v prípade nekompromisného postoja Gazpromu preberali plyn na ukrajinsko– ruskej hranici. Vyžadovalo by si to, samozrejme, zapojenie európskych hráčov do reformy ukrajinskej plynovodnej sústavy. Na tieto účely však už pomerne veľa prostriedkov vyčlenila aj Európska banka pre obnovu a rozvoj. Určite je to jedna z myšlienok, ktorú budeme analyzovať a ďalej rozvíjať.

Čo by to znamenalo pre Slovensko, ak by si zákazníci odoberali plyn na ukrajinsko–ruskej hranici?
Plyn by ďalej išiel cez Slovensko. Tak ako dosiaľ. Veľa však hovoríme o tom, že obchodníci, prepravcovia plynu budú musieť byť flexibilní. To znamená prepravovať plyn z východu na západ, zo západu na východ, zo severu na juh, z juhu na sever. Podľa ceny, dopytu a ponuky. Celkovo sa mení model obchodovania s plynom v Európe. Musíme to podporiť dobudovaním plynových a elektrických prepojení. Malo by to viesť k lepšej dostupnosti energií a vyššej energetickej bezpečnosti. Konkurencia by mala priniesť aj nižšie ceny.

Už koncom februára by ste mali mať na stole projekt energetickej únie. Čo naň hovorí Rusko, ktoré ním do istej miery môže stratiť výhodu využívania energií ako geopolitického nástroja?
Ruská strana sa ma pýtala na energetickú úniu. Predstavil som ju ako projekt vyššej energetickej bezpečnosti, ako cestu k väčšej diverzifikácii trás aj energetických zdrojov. Ak sa to podarí zrealizovať, rozhodujúcim faktorom bude spoľahlivosť dodávateľov a za aké ceny budú energie ponúkať. Európska únia platí 400 miliárd eur za dodávky energií. Mali by sme mať možnosť si vyberať a dostať konkurencieschopné ceny. Hlavné ciele energetickej únie sú vyššia energetická bezpečnosť a nižšie ceny energií.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #energie #Európska únia #Rusko #plyn #Maroš Šefčovič