Súkromné poisťovne ponúkajú nulovú valorizáciu penzie z druhého piliera alebo jej nárast o dve percentá ročne. Inflácia, teda rast cien, však môže byť v budúcnosti vyššia. Špekuluje sa, že s dlhovou krízou si Európa v budúcnosti napokon poradí len cez škrtanie dlhov, s čím by bol spojený práve rast. Európska centrálna banka sa už teraz odhodlala na tlačenie inflačných eur v hodnote bilión eur, aby naštartovala hospodársky rast, a v budúcnosti sa takýto netradičný krok môže zopakovať.
Prečítajte si komentár Martina Kováčika Reálne penzie.
Človek s priemerným platom si za 10 rokov v druhom pilieri nasporil 7 360 eur a za to môže dostať do konca života mesačne nevalorizovaných 26,90 eura, 376 eur mu doplatí štát a výsledná penzia bude 402,90 eura. Časť z pevných 26,90 eura pohltí však reálne v ďalších rokoch inflácia. Ak si teraz možno za 27 eur kúpiť 27 litrov plnotučného mlieka, o 10 rokov to môže stačiť len na 20 litrov. Porovnateľná čisto štátna penzia vychádza mesačne na 422 eur, je valorizovaná a s infláciou by si mala do budúcnosti poradiť.
Ľudí sklamalo už to, že úspory z druhého piliera si napriek sľubom z roku 2005 nemožno pri odchode do penzie z väčšej časti vybrať v hotovosti. Systém by to podľa Národnej banky Slovenska neuniesol. Keď sa navyše ukázalo, že súkromné penzie sú nízke, vláda sa rozhodla pokúsiť obmedziť zisky poisťovní a zároveň druhý pilier štvrtýkrát otvoriť. Očakáva sa, že státisíce ľudí s nízkymi príjmami druhý pilier opustia. Tri doterajšie otvorenia využilo 260-tisíc ľudí na odchod zo systému, v ktorom má stále 1,5 milióna ľudí uložených 6,4 miliardy eur.
To, ako druhý pilier ohrozuje aj inflácia, možno ukázať na jednoduchom príklade. Dnes potrebuje človek 274 eur na to, aby si mohol urobiť rovnaký nákup ako roku 1994, keď v obchode nechal v prepočte len 100 eur. Na Slovensku tak inflácia za posledných dvadsať rokov značne znehodnotila hodnotu peňazí.
„Je férové povedať, že štát bude v budúcnosti vyplácať malé dôchodky, ale tie si budú schopné zachovať svoju hodnotu aj pri vyššej inflácii,“ povedal Vladimír Baláž, ekonóm z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.
S vysokou infláciou je spojený aj rýchly rast platov. S ním sa zároveň zvyšuje objem odvodov pracujúcich, slúžiaci na vyplácanie štátnych penzií. Štát dvíha dôchodky aj pri súčasnej takmer nulovej inflácii. V januári 2015 sa všetky starobné dôchodky zdvihli o 5,20 eura za mesiac.
Viac teraz, ale menej neskôr
V prípade dôchodkov z II. piliera je to presne naopak, keďže štát poisťovne vôbec nenútil do vytvorenia súkromného dôchodku pokrývajúceho infláciu. Zo zákona majú ľudia na výber len medzi neindexovanou a indexovanou penziou. Už samotné názvy sú viac zrozumiteľné finančným poradcom ako bežným ľuďom.
Ak sa človek s priemerným platom rozhodne kúpiť neindexovanú penziu vo výške 26,90 eura, rovnako vysokú sumu bude dostávať každý mesiac až do svojej smrti. Reálna hodnota sa ale s infláciou bude znižovať. V prípade rozhodnutia pre indexovaný dôchodok poisťovňa ponúkne nižší mesačný doživotný dôchodok vo výške 20,80 eura, ktorý sa však každý rok zvýši o dve percentá. To môže byť veľký problém, ak súčasný boj proti kríze prostredníctvom tlačenia peňazí spôsobí o pár rokov vysokú infláciu nad úrovňou päť percent za rok. Pred existenciou tohto rizika dlhodobo varujú predstavitelia Nemecka.
„Ako je uvedené v zákone, momentálne je percento stanovené na dve percentá a platí následne počas celého trvania zmluvy. Ak sa bude percento zvyšovania dôchodku v budúcnosti meniť, bude sa to vzťahovať len na novouzatvorené zmluvy. Nebude to mať teda vplyv na už zakúpené doživotné dôchodky so zvyšovaním,“ povedala Lucia Makayová, hovorkyňa poisťovne Generali Slovensko.
„Dôchodok sa bude každoročne zvyšovať o dve percentá. Toto percento je v súčasnosti stanovené zákonom a môže sa meniť opatrením Národnej banky Slovenska,“ uviedla Judita Smatanová, hovorkyňa poisťovne Union.
Infláciu ťažko odhadnúť
„Je veľmi ťažké odhadnúť, či tlačenie peňazí spôsobí v budúcnosti vysokú infláciu, zatiaľ to skôr vyzerá, že Európa pôjde japonskou cestou, teda desaťročiami nízkej inflácie. No o pár rokov môže rovnako ako v minulosti prísť inflácia na úrovni 5 až 7 percent za rok,“ uviedol Baláž. Analytik tak ľuďom odporúča kupovať indexované súkromné penzie.
Analytici upozorňujú na už dnes vysoké hodnoty akciových indexov. Ak sa peniaze z búrz začnú prelievať do vysokého rastu platov zamestnancov v Európe, môže sa už o pár rokov rozhorieť oheň vysokej inflácie.
„Najbližšie dva roky rýchly rast cien neočakávame. No už po roku 2016 môže inflácia v eurozóne začať naberať na obrátkach,“ odhadla česká ekonómka Markéta Šichtařová zo spoločnosti Next Finance.
Súčasné tlačenie peňazí navyše stlačí smerom dole úroky vládnych dlhopisov krajín používajúcich spoločnú menu euro. Lacné peniaze tak pomôžu vládam naštartovať štátne investície. Na druhej strane práve do dlhopisov investujú peniaze ľudí garantované fondy dôchodkových správcovských spoločností.
„Vedľajším efektom bude, že všetky podielové alebo penzijné fondy orientované na peniaze alebo dlhopisový trh budú pravdepodobne dosahovať straty,“ uviedla Šichtařová.
Od svojho vzniku ponúkajú garantované fondy výnosy v rozmedzí dvoch až troch percent za rok. Vysoké zisky nad desať percent dosahujú len indexové fondy, ktoré budú aj naďalej profitovať zo súčasného tlačenia peňazí, ale investovanie v nich je rizikové. Prípadné straty po prasknutí akciovej bubliny totiž ľuďom v indexových fondoch nikto nenahradí.
Podľa ministerstva práce má povinná valorizácia dôchodkov o dve percentá svoje za aj proti. K povinnej indexácii sa odborníci ministerstva práce prikláňajú v prípade, ak budú ľudia v II. pilieri 30 až 40 rokov. Vtedy budú mať totiž našetrenú dostatočnú sumu na zakúpenie doživotných dôchodkov každý rok valorizovaných o dve percentá. Prvých tritisíc dôchodcov odchádzajúcich do penzie v roku 2015 je v II. pilieri len 10 rokov.
„Indexácia dôchodku znamená, že počiatočná suma vyplácaného dôchodku bude nižšia ako v prípade neindexovaného dôchodku. Pokles pod istú sumu by však mohol spôsobiť, že poisťovňa by sporiteľovi na základe výšky jeho úspor ponuku na doživotný dôchodok vôbec ani nepredložila,“ dodal hovorca rezortu práce Michal Stuška.
Štát tak podľa neho možnosťou nevalorizovaných dôchodkov zabezpečil viacerým ľuďom prístup k doživotným penziám súkromných poisťovní.
Druhý pilier má význam
Pri rozhodovaní o vystúpení z druhého piliera by ľudia nemali zabúdať na to, že štát si o pár desiatok rokov nebude môcť dovoliť vyplácať také štedré penzie ako dnes.
„Takzvaný demografický problém spôsobí, že kým dnes na jedného dôchodcu platí odvody 1,6 zamestnanca, už v roku 2030 sa pomer vyrovná na jedna k jednej a v kritickom roku 2060 bude len 0,74 zamestnanca platiť odvody na jedného dôchodcu,“ priblížil Baláž.
Navyše odvody pracujúcich ľudí už dnes nestačia na vyplácanie penzií súčasných dôchodcov. Štát tak v tomto roku počíta s dotáciou Sociálnej poisťovne vo výške jednej miliardy eur. Otázne je, ako dlho vydrží štát dotovať súčasné dôchodky príjmami získanými výberom z daní. Niektorí odborníci za prelomový označujú už rok 2020, ďalší až 2030.