SYRIZA je podľa prieskumov favoritom nedeľňajších volieb do gréckeho parlamentu. Tsipras sa stavia proti úsporným opatreniam vlády spojeným s medzinárodnou finančnou pomocou, plánuje tiež požadovať zmenu podmienok záchranného programu a odpis veľkej časti gréckeho dlhu.
Tsipras vyhlásil, že má na dosiahnutie dohody s Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom (MMF) čas do konca júla. Aténam sa stále nepodarilo prejsť poslednou revíziou záchranného programu, ktorý vyprší 28. februára. Niektorí predstavitelia eurozóny už naznačili, že grécka vláda bude pravdepodobne nútená požiadať o jeho predĺženie, aby získala zvyšných 1,8 miliardy eur.
Nádej na dohodu s veriteľmi aj v prípade očakávaného víťazstva ľavice bola vidieť aj na finančných trhoch. Grécke akcie prudko posilňovali, aj keď v ich raste sa čiastočne ešte odrážal optimizmus vďaka štvrtkovému rozhodnutiu Európskej centrálnej banky (ECB) podporiť ekonomiku eurozóny nákupom vládnych dlhopisov. Grécky akciový index ATG si tak pripísal viac ako šesť percent.
Grécke dlhopisy je ECB pripravená kupovať najskôr v júli, a to pod podmienkou, že Atény dovtedy úspešne prejdú poslednou revíziou záchranného programu. „(Štvrtkové oznámenie ECB) ustanovuje časový rámec pre rokovania (s veriteľmi) a tento časový rámec trvá do júla. Rovnaký časový rámec sme si stanovili aj my, nie je to 28. február,“ povedal dnes Tsipras. „Som si istý, že nájdeme životaschopné a vzájomne prijateľné riešenie,“ dodal.
Tsipras tiež sľúbil, že v prípade volebného víťazstva jeho politická formácia neprikročí k zdaneniu bankových vkladov. Práve obavy z takéhoto kroku sú podľa agentúry Reuters jedným z dôvodov, prečo Gréci pred voľbami vyberajú peniaze z bánk. „Neuvažujeme o zdaňovaní vkladov. Bankové vklady sú garantované,“ povedal Tsipras na tlačovej konferencii. Piatok bol posledným dňom predvolebnej kampane.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať EÚ a MMF o finančnú pomoc. Dohodlo sa už na dvoch záchranných programoch v celkovej výške 240 miliárd eur. Výmenou za úverovú pomoc musela vláda zaviesť masívne výdavkové škrty, znížiť dôchodky a mzdy a opakovane zvýšiť dane. To prehĺbilo hospodársku recesiu, zvýšilo nezamestnanosť a zhoršilo životnú úroveň obyvateľstva.