Česko ale tvrdenie agentúry poprelo, Moskva podľa neho úplne nenapĺňa dohody z Minsku, a preto nie je momentálne dôvod na obmedzenie sankcií.
„Odvolanie sankcií podporuje Rakúsko, Maďarsko, Taliansko, Cyprus, Slovensko, Francúzsko a Česká republika,“ citoval TASS svoj zdroj. Ten vraj tiež uviedol, že únijní ministri sa na januárovom stretnutí nechystajú o sankciách rozhodovať.
„Rusko samozrejme bude súčasťou agendy, ale o probléme sankcií – ich možnom zrušení, zmiernení či obnovení – sa rokovať nebude. Rozhodnutie o sankciách by malo padnúť v marci.“
Podľa českého premiéra Bohuslava Sobotku je Česko naďalej za pokračovanie protiruských sankcií. „Obmedzenie sankcií voči Rusku priamo súvisí s tým, ako Rusko plní, či neplní dohody z Minska a ako celkovo prispieva k upokojeniu situácie na východe Ukrajiny,“ uviedol premiér vo vyhlásení.
„Podľa názoru Českej republiky nie sú dohody zo strany Ruska úplne napĺňané, na obmedzenie sankcií preto teraz nie je dôvod. Naďalej sa chystáme postupovať v tejto záležitosti spoločne s našimi európskymi partnermi,“ dodal.
Podobne sa vo štvrtok vyjadril aj český minister zahraničia Lubomír Zaorálek. „V rámci EÚ sme si stanovili jasné kritériá, podľa ktorých posudzujeme vývoj situácie na východnej Ukrajine. O zmene českej pozície vo vzťahu k sankciám zatiaľ neuvažujeme, ak nebudú implementované Minské dohody a nedôjde k zlepšeniu bezpečnostnej situácie na Ukrajine,“ povedal minister.
Slovenské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii uviedlo, že Slovensko je súčasťou spoločnej pozície EÚ, ktorá sankcie zaviedla. „Sankcie sa pravidelne prehodnocujú, ale momentálne nie sú na programe dňa, mala by sa nimi zaoberať najbližšia Európska rada (summit premiérov a prezidentov krajín EÚ),“ povedal hovorca slovenskej diplomacie Peter Stano.
Proti sankciám dlhodobo vystupuje slovenský premiér Robert Fico. Naopak, prezident Andrej Kiska vlani vyhlásil, že EÚ musí využívať sankcie, aby zabránila porušovaniu medzinárodného práva.
Denník The Wall Street Journal pred časom informoval o dokumente, ktorý pripravuje diplomatická služba EÚ. V ňom sa vraj počíta so zmiernením sankcií a s čiastočnou normalizáciou vzťahov s Ruskom, ak Moskva zmení svoj postoj k Ukrajine. Denník tiež napísal, že o dokumente by mali ministri zahraničia rokovať už na svojej januárovej schôdzke v Bruseli.
Únia kvôli ukrajinskej kríze zaviedla niekoľko druhov sankcií proti ukrajinským separatistom a proti Rusku, ktoré západné krajiny obviňujú z podpory povstalcov na východe Ukrajiny. Viac ako stovke osôb a niekoľkými firmám zmrazil Brusel majetok v Európe a zakázal vstup na územie EÚ. Únia to zdôvodnila porušovaním územnej celistvosti Ukrajiny a v prípade Krymu tiež tým, že EÚ neuznáva jeho minuloročnú anexiu Ruskom. Obmedzený bol tiež export zbraní a určitých technológií do Ruskej federácie a predovšetkým prístup ruských firiem a bánk na svetové finančné trhy.