„Nábehová krivka, ako čas nevyhnutný medzi zakontrahovaním a vlastným čerpaním, je tak zhruba jeden a pol roka. V období 2010 a 2011 sa nevyhlasovali výzvy a celý proces bol takpovediac zmrazený,“ uviedol Vážny, zodpovedajúci aj za využívanie finančných prostriedkov Európskej únie. „V rokoch 2012 a 2013 sme výzvy, ktorých výsledkom je kontrahovanie projektov, spustili, avšak čerpanie sa prejaví s jeden a polročným posunom s postupným nábehom,“ dodal.
Vicepremiér zdôraznil, že výzvy a kontrahovanie sú nevyhnutnou podmienkou na čerpanie a keď sa preruší kontinuita tohto procesu, tak sa preruší aj kontinuita v čerpaní. Proces kontrahovania celého Národného strategického referenčného rámca SR na roky 2007 – 2013 sa zavŕšil približne pred rokom a je už možné plne sa sústrediť na dočerpanie peňazí do konca roku 2015.
Druhým dôvodom priemerného čerpania eurofondov je podľa podpredsedu vlády to, že štát nie všade môže intervenovať a urýchliť tento proces, nakoľko je mimo jeho pôsobnosti. „Napríklad, prijímatelia nerealizujú korektné verejné obstarávanie, nepredkladajú faktúry na preplatenie a nedodržiavajú podmienky, ku ktorým sa zaviazali. Celý proces sa predlžuje a spôsobuje komplikácie nielen im, ale aj nám,“ priblížil Vážny.
Ďalším dôvodom je aj proces zablokovaných platieb operačných programov, ktorý je časovo a administratívne veľmi náročný. „Skrátka, vyvíjame na všetkých úrovniach maximálny tlak a hľadáme spôsoby ako celý proces urýchliť, pri dodržaní všetkých pravidiel a podmienok vyplývajúcich z legislatívy SR a EÚ,“ uzavrel Vážny.
Slovensko vyčerpalo z peňazí Európskej únie v programovom období 2007 až 2013 ku koncu novembra 2014 vo všetkých štrnástich operačných programoch 7,103 mld. eur. Miera čerpania dosiahla 61,14 % z celkového záväzku necelých 11,619 mld. eur. Čerpanie eurofondov oproti koncu roku 2013 sa tak zvýšilo o 1,166 mld. eur, resp. o 19,64 %. Miera čerpania vzrástla o 10,1 percentuálneho bodu.