Amerike ani Európe už vlastný trh potravín nestačí

Pripravovaná dohoda o Transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií medzi Európskou úniou a USA (TTIP) môže destabilizovať európske aj slovenské potravinové hospodárstvo. Myslí si to predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík.

07.01.2015 07:00
farmár, poľnohospodárstvo, krava Foto:
Európski farmári sa obávajú konkurencie v podobe výdobytkov amerického genetického inžinierstva.
debata (97)

V súboji dvoch najväčších a najvyspelejších systémov výroby potravín na svete ťahá totiž Európa za kratší koniec.

Pragmatickí Američania posudzujú výrobu potravín jednoznačne cez prizmu ekonomických prínosov. To ich ako prvých na svete priviedlo k masovému využívaniu výdobytkov genetického inžinierstva, čo sa prejavilo v rozšírení pestovania geneticky modifikovaných plodín. Okrem toho americké farmy sú mnohonásobne väčšie ako rodinné podniky typické pre staré členské krajiny bývalej európskej pätnástky.

„Obrovské stroje, ako aj mnohotisícové koncentrácie zvierat na farmách a napokon benevolentnejšie predpisy umožňujúce napríklad používanie hormónov vo výžive dobytka zlacňujú v USA výrobu potravín. Konzervatívna Európa s precíznymi predpismi vo výžive a v ochrane rastlín sa bráni pestovaniu modifikovanej kukurice či sóje. Celkove má potravín viac, než ich skonzumuje, ale zároveň ich produkuje drahšie,“ zhrnul základný rozdiel v prístupe medzi americkým a európskym poľnohospodárstvom Milan Semančík.

Riziko z pripravovanej dohody je podľa Semančíka o to väčšie, že obsah a výsledky doterajších rokovaní sú stále interpretované len veľmi všeobecne, a nie je jasný manévrovací priestor oboch strán, z ktorého nemienia v žiadnom prípade vybočiť.

„Tvrdenia, že dohoda o TTIP bude prospešná pre všetkých obyvateľov členských krajín EÚ, by bolo potrebné doložiť serióznymi analýzami,“ myslí si Milan Semančík. „Vo všeobecnosti sa zvýrazňuje len rozšírenie ponuky tovarov, zníženie obchodných nákladov a lacnejšie nakupovanie v obchodoch, ktoré má údajne priniesť priemerné úspory pre štvorčlennú rodinu na úrovni 500 eur. Nič sa však nehovorí o zániku pracovných miest a zhoršení ekonomickej a sociálnej situácie ľudí z odvetví, ktoré budú dohodou priamo postihnuté, kam podľa nás patrí aj poľnohospodárstvo a potravinárstvo, zamestnávajúce prevažne vidiecke obyvateľstvo.“

Pragmatickí Američania

Po páde železnej opony navštívili americké farmy a potravinárske podniky stovky slovenských poľnohospodárov. Bol medzi nimi aj Miroslav Šebek, ktorý vedie spoločnosť Slovenské biologické služby, zameriavajúcu sa na zvyšovanie úžitkovosti hovädzieho dobytka.

Principiálny rozdiel medzi Amerikou a Európou vidí Šebek v tom, že „kým európski farmári si zakladajú na exteriéri a kráse zvierat, americkí sa interesujú o ekonomický prínos vyjadrený dolármi“.

„V Amerike je ekonomickej výnosnosti podriadené všetko,“ lakonicky zhrnul dva pohľady na chov dobytka Šebek. Slovensko ani Európa však nemusia byť podľa neho bezprostredne ohrozené, pokiaľ pôjde o dodávky amerického mäsa. Marketing sa totiž riadi náladami obyvateľstva a európski spotrebitelia sú a priori zameraní proti potravinám, o ktorých je známe, že boli vyrobené s podporou umelých stimulátorov rastu.

Dohoda by mala podľa Šebeka priniesť rovnosť šancí pre obe strany. „Ak sa vytvorí jeden obchodný priestor s dvoma systémami poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, potom by mali prejsť konvergenciou,“ konštatoval Šebek.

Opatrne posudzuje možnosť úplného otvorenia európskeho trhu americkým potravinám aj Marián Záhumenský, poslanec Smeru a člen výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

„Keby sme mali neviazane pustiť do Európy americké potraviny, ktoré sú vyrábané GMO technológiami a s podporou hormónov, bola by to pohroma,“ myslí si Záhumenský a hovorí, že okolo dohody by sa nemali robiť tajnosti.

Slovensko musí farmy modernizovať

Z hľadiska Slovenska je kľúčové zvýšiť konkurencieschop­nosť celého poľnohospodársko– potravinárskeho komplexu. A to tak voči priamym európskym súperom, ako aj Američanom.

„Naše farmy obstoja len vtedy, ak budú vybavené špičkovými technológiami, ako sú v Európe nemecké či holandské a na druhej strane sveta americké farmy,“ povedal Záhumenský.

Z tohto hľadiska treba pristupovať aj k podpore fariem. Kontinuitu slovenských podnikov treba vidieť komplexne, teda nielen v podpore mladých ľudí, ktorí sa rozhodnú pre samostatné podnikanie na pôde, ale aj pre veľké poľnohospodárske spoločnosti, čo poskytujú prácu mladým poľnohospodárskym odborníkom,“ povedal Záhumenský.

Zjednodušenie potravinového vývozu, ktoré má priniesť dohoda o Transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií medzi Európskou úniou a USA, bude podľa šéfa agrárnej komory Milana Semančíka podmienené obojstranne uznanými pravidlami týkajúcimi sa potravinových štandardov. Nikto nemôže zaručiť, že budú v konečnom dôsledku naozaj dodržané. Len ťažko si totiž predstaviť, že USA sa prispôsobia náročnejším európskym normám a nebudú sa domáhať väčšej akceptácie ich štandardov.

„Je naozaj otázne – a svojím spôsobom aj ťažko predstaviteľné – ako sa dá v praxi zladiť eliminovanie obojstrannej harmonizácie noriem smerom ,nadol` a odstránenie ,netarifných` bariér. V konečnom dôsledku by to totiž znamenalo, že najmä pre USA by sa v agropotravi­nárskom sektore museli štandardy sprísňovať, čo je však veľmi nepravdepodobné,“ myslí si Semančík.

© Autorské práva vyhradené

97 debata chyba
Viac na túto tému: #poľnohospodárstvo #Európska únia #USA #TTIP