Uvedenie integračnej myšlienky ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho spojencov do praxe však zrejme budú brániť nielen novoročné prázdniny, ktoré v postsovietskych krajinách tradične zaberajú prvú januárovú dekádu.
Projekt euroázijskej integrácie je otvorený pre ktorýkoľvek štát na východ i západ od Ruska, ubezpečil pred týždňom Putin na summite EAHU v Moskve. Všetky problémy stojace v ceste novému hospodárskemu zväzku boli podľa šéfa Kremľa vyriešené kompromismi.
Záujem majú aj ďalšie štáty
Formálny začiatok existencie EAHU od 1. januára 2015 je zároveň vstupom do vyšších etáp integrácie, predpovedal ruský prezident. Medzi záujemcami o spoluprácu spomenul Vietnam, Turecko, Indiu a Izrael. Zónu voľného obchodu, ktorá je základom hospodárskych stykov členských štátov EAHU, plánuje Rusko vytvoriť aj so stredoázijským Uzbekistanom.
Putinovi najbližší spojenci, bieloruský prezident Alexandr Lukašenko a kazašský vládca Nursultan Nazarbajev, sa však čas od času a viac či menej hlasno sťažujú, že napriek uzavretým dohodám a niekoľko rokov existujúcou colnou úniou sa doteraz nepodarilo umožniť skutočne voľný pohyb tovaru medzi „bratskými štátmi“ .
Spory medzi Minskom a Moskvou týkajúce sa reexportu zakázaného západného tovaru cez Bielorusko do Ruska viedli dokonca k zákazom dovozu bieloruského mäsa a mlieka do Ruska a k obnoveniu colných kontrol na hraniciach oboch krajín, ktoré z formálneho hľadiska tvoria jedno „zväzové súštátie“.
Arménsko, ktoré si pod tlakom sporu s Azerbajdžanom o Náhorný Karabach a nutnosti ruského spojenectva radšej rozmyslelo pridruženie k Európskej únie a pristúpila k EAHU, zasa nemá s ostatnými členskými štátmi spolku spoločnú hranicu.
Ukrajina je mimo hry
Za kľúčovú krajinou pre budúcu hospodársku integráciu postsovietskeho priestoru bola donedávna považovaná Ukrajina. Februárový prevrat, pri ktorom bol v Kyjeve zvrhnutý proruský prezident Viktor Janukovyč, ale plány Kremľa zmaril. Nové ukrajinské vedenie uzavrelo asociačná zmluvu s Európskou úniou a otvorene vyjadrilo záujem o členstvo v EÚ aj v NATO. Orientácia na hospodársku integráciu s Európou je ale podľa Moskvy nezlučiteľná s výhodami otvoreného prístupu na postsovietsky trh.
Kyjev, Tbilisi a Kišiňov tento rok podpísali asociačné dohody s EÚ, na čo Moskva reagovala odvetnými ekonomickými krokmi, najmä proti Ukrajine, ale aj proti Moldavsku, odkiaľ zakázala dovážať niektoré produkty.
To však nebráni šéfovi ruskej diplomacie Sergejovi Lavrovovi hlásať, že Rusko nemá záujem o „primitívnu konfrontáciu“ so Západom a usiluje o „integráciu integráciou“ medzi EÚ a EAHU s perspektívou „spoločného hospodárskeho a spoločenského priestoru od Atlantiku po Tichý oceán“.
Únia má ambíciu byť centrom svetovej ekonomiky
Zmluvu o vzniku EAHU podpísali prezidenti Ruska, Kazachstanu a Bieloruska v kazašskej metropole Astana 29. mája 2014. V októbri sa na summite postsovietskeho Spoločenstva nezávislých štátov k únii pripojila Arménsko. EAHU funguje od štvrtka 1. januára 2015 a v máji sa má k zoskupeniu pripojiť Kirgizsko.
Zmluva predpokladá colnú úniu, ktorá funguje už od roku 2010, voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a pracovných síl aj koordináciu rozvoja kľúčových hospodárskych sektorov. Zavedenie jednotnej meny a vytvorenie jednotného energetického trhu zatiaľ pakt nepredpokladá.
Jednotný euroázijský trh s viac ako 170 miliónmi obyvateľov má byť podľa zakladateľov po Európskej únii, Spojených štátoch a Číne ďalším centrom svetovej ekonomiky. Celkový hrubý domáci produkt štyroch integrovaných ekonomík presahuje štyri bilióny dolárov. Kľúčovú úlohu v novom zoskupení bude hrať podľa očakávania Rusko.
„Ekonomický prínos vidieť nie je, ale za všetko platí Rusko,“ posťažoval si internetový denník Gazeta.ru, podľa ktorého sa rozšírením EAHU o ďalšie chudobné postsovietske štáty účet za integráciu ešte zhorší.