Vytvorenie nového rámca navrhli rozvojové krajiny a Argentína ho silno podporuje. Pre sa vyjadrilo 119 zo 193 členských krajín. Proti boli napríklad Spojené štáty, Británia, Japonsko, Švajčiarsko a Kanada.
Podľa plánu Valné zhromaždenie zriadi výbor pre rokovania o právnom rámci. Zúčastniť sa môžu všetky členské krajiny. Valné zhromaždenie tiež vyzvalo ďalšie inštitúcie OSN, finančné inštitúcie ako Svetová banka a Medzinárodný menový fond, súkromný sektor, akademikov a ďalších odborníkov, aby sa na práci výboru podieľali.
Argentína sa v júli dostala druhýkrát za zhruba 13 rokov do platobnej neschopnosti, keď súd v New Yorku v rámci dlhoročného sporu Argentíny s vlastníkmi pôvodných dlhopisov vydaných pred štátnym bankrotom v roku 2002 zabránil splácaniu vymenených dlhopisov. Krajina v reakcii na tento krok navrhla zákon, ktorý má umožniť presunúť splácanie jej štátnych dlhopisov z USA inam.
Cieľom nového právneho rámca procesu reštrukturalizácie štátneho dlhu má byť zvýšenie účinnosti, stability a predvídateľnosti medzinárodného finančného systému, dosiahnutie udržateľného vyváženého hospodárskeho rastu a udržateľného rozvoja v súlade s národnými podmienkami a prioritami.
Spojené štáty ale tvrdia, že štatutárny mechanizmus reštrukturalizácie dlhu vyvolá neistotu na finančných trhoch a spolu s niekoľkými ďalšími štátmi sa domnievajú, že vhodnejším miestom pre rokovania o tomto probléme by bol MMF.