Benzín zlacnel od septembra na našich pumpách už o 15 centov na liter, dole ide aj nafta. Čo sa môže stať?
Ceny palív sa prenášajú do všetkých spotrebiteľských cien. Pretože žiadne odvetvie nemôže fungovať bez dopravy a palív. Keď budú ceny palív klesať, budú klesať aj spotrebiteľské ceny, ktoré už teraz sú niekde pri nule. Dokonca v niektorých mesiacoch tohto roka sme zaznamenali defláciu. Pokiaľ by v roku 2015 pokračoval pokles cien palív a energií, je pravdepodobné, že deflácia na Slovensku sa prehĺbi.
Pocítia to ľudia na platoch?
V takom prvom kroku sa zvýši reálna kúpna sila obyvateľstva. Dokonca aj keby tie platy zostali rovnaké, aj tak si obyvatelia budú môcť viac kúpiť, lebo ceny budú viac klesať. V dlhodobejšom výhľade je však deflácia pre každú ekonomiku veľký problém.
Ako vidíte dosah padajúceho rubľa a vývoja v Rusku na celú Európu a Slovensko?
Náš vývoz do Ruska je pomerne malý. Skôr bude nepríjemný nepriamy dosah. Veľké krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko, tie sú veľkými exportérmi do Ruska a, samozrejme, pri padajúcom kurze rubľa sa ich výrobky budú na ruskom trhu uplatňovať ťažšie. Tým pádom sa v druhom, treťom stupni spomalí aj export Slovenska do týchto veľkých ekonomík eurozóny.
Čiže pozitívny vplyv padajúceho rubľa by mohli oceniť ruskí exportéri.
Teoreticky je to tak, ale nezabúdajme, že exporty podliehajú rôznym embargám, čiže to nebude také jednoduché, aby z tých exportov bohatli.
V ktorých sektoroch môže mať slovenská ekonomika problém v dôsledku oslabenia exportu do Ruska?
Určite sú to hlavne automobilky. Automobilka Kia približne 15 percent produkcie vyváža do Ruska. Je pravdepodobné, že vývozy sa tam budú ťažšie presadzovať v budúcnosti. Nemyslím si, že by to mal byť nejaký fatálny šok pre slovenskú ekonomiku, ale určite to nejakým spôsobom automobilky pocítia.
Môže to zhoršiť zamestnanosť?
To záleží na tom, ako dlho bude situácia trvať. Keby naozaj pád rubľa bol nasledovaný širším ekonomickým rozvratom v Rusku, tak ako to bolo v 90. rokoch, tak to by Slovensko určite veľmi pocítilo. Pretože Rusko je predsa krajina, ktorá má 140 miliónov obyvateľov. Má veľmi intenzívne styky so západnou Európou. Nie je možné si predstavovať, že by sa nás ekonomický rozvrat v Rusku nedotkol. Ale to sú čierne ďalekosiahle scenáre, ku ktorým je teraz predčasné hovoriť, pretože pozorujeme len pád cien a pokles rubľa. A či bude tento pokles trvalý a hlboký, to dnes nevie ešte nikto odhadnúť.
Ako sa podľa vás bude situácia vyvíjať ďalej?
Nevieme, čo sa stane v budúcnosti. Rusko má v súčasnosti dostatočné devízové rezervy. Môže vydržať pol roka, môže vydržať rok. Ale ak ani potom ceny ropy nezačnú stúpať a ich pokles by bol dlhodobý, Rusko by malo problém. Je to to isté ako Venezuela, Brazília či ropné štáty na Strednom východe.
Ak by situácia v Rusku trvala viac ako rok? Musel by nastúpiť režim v Rusku naozaj v obmedzených výdavkoch, nielen na zbrojenie, ale aj na sociálne výdavky, čo by, samozrejme, malo dosah na popularitu vlády.
Čo presne sa stalo v Rusku v 90. rokoch?
Cena ropy klesla na minimum. V terajších cenách to bolo asi 12 dolárov za barel. A pretože tak ako aj vtedy, aj dnes vyše 50 % ruského rozpočtu pochádza z príjmov z predaja ropy a plynu, štátny rozpočet to veľmi zasiahlo. Nebolo v ňom peňazí na armádu, na výplaty dôchodkov, na zdravotníctvo. Životná úroveň a stabilita krajiny sa veľmi zhoršili. Čiže Rusi majú pocit déja vu, že toto by sa im mohlo opakovať. To by bolo nepríjemné pre najširšie vrstvy ruského obyvateľstva a v konečnom dôsledku aj pre nás.
Keď v tom čase nemali peniaze na vyplácanie penzií, ako to riešili?
Penzie sa vyplácali v obmedzenom rozsahu. Potom im veľmi pomohol fakt, že začali ceny ropy stúpať. Vzostup Vladimíra Putina, ako silného ruského prezidenta, je spojený so vzostupom cien ropy. Predsa len tá situácia v roku 1998 bola úplne iná ako v roku 2000, keď tie ceny opäť išli nahor a príjmy ruského štátneho rozpočtu sa vďaka cenám prudko zvýšili.