Kým nezávislé médiá spochybňujú aktuálne zvýšenie úrokových sadzieb centrálnou bankou ako krok ku kríze bankového systému, štátom kontrolované médiá uisťujú, že turbulencie rubľa sú pod kontrolou, napísala v stredu agentúra Bloomberg.
„Štátom kontrolované médiá majú úplne inú úlohu,“ vysvetlil politológ Alexej Makarkin. „Ich prácou nie je informovať obyvateľov, ale viesť propagandu. A preto sa teraz snažia ľudí ubezpečovať.“
Ruský prezident Vladimir Putin od nástupu k moci postupne získal štátny podiel v každej dôležitej televíznej stanici. A televízia slúži ako hlavný informačný zdroj pre väčšinu Rusov, ktorí nežijú vo veľkých mestách. „To štátu poskytlo neuveriteľnú moc určovať podobu správ, ktoré obyvatelia dostávajú,“ poznamenal Bloomberg.
Rubeľ v utorok prakticky prežil voľný pád, pretože stratil takmer dvadsať percent svojej hodnoty. Taký prepad počas jediného dňa je za posledných 16 rokov najväčší. O pokles sa postarala panika, ktorú centrálna banka vyvolala prekvapivým zvýšením základnej úrokovej sadzby na 17 percent. Opatrenie, ktoré malo pomôcť pribrzdiť infláciu a dodať rubľu na finančných trhoch silu spôsobilo, že Rusi začali hromadne vymieňať rubeľ za západné meny.
Ruské médiá kontrolované štátom či Putinovými spojencami sa v spravodajstve k rubľu zamerali na vládne opatrenia proti kríze, ak o menových problémoch vôbec informovali. Televízia Rossija 24 alebo denník Izvestija správy postavili na rozhovore s guvernerkou centrálnej banky Elvirou Nabiullinovou, ktorá tvrdila, že je pripravená rubeľ brániť. Denník Rossijskaja gazeta a stanica REN TV priniesli optimistické reportáže o tom, ako rubeľ po svojom prepade opäť posilnil.
Nezávislý denník The Moscow Times v utorok napísal, že niektorí Rusi si pondelkový desaťpercentný prepad rubľa ani nemuseli všimnúť. Televízna stanica Prvý kanál totiž v pondelok v hlavnom vysielacom čase spomenula pokles hodnoty meny len v krátkom príspevku. Ten bol v spravodajskom bloku navyše až piaty v poradí – po správach o teroristickom útoku v Austrálii, likvidácii údajných teroristov v Rusku a dvoch Putinových vyhláseniach k vojenským prehliadkam a stavebným cieľom.
„Správa dala pád hodnoty rubľa za vinu padajúcej cene ropy, hoci prepad rubľa bol v pondelok znateľne výraznejší ako prepad (severomorskej) ropy Brent,“ poznamenal The Moscow Times.
Rusko je teraz na prahu svojej prvej menovej krízy od roku 1998. Od začiatku roka stratil rubeľ viac ako 50 percent svojej hodnoty a jeho pád odráža rad faktorov – od krízy na Ukrajine a západných sankcií proti Moskve, cez obavy zo zostupu ekonomiky do recesie až po terajší prepad cien ropy na svetových trhoch.