Straty ale ruská mena čoskoro zmazala a neskôr výrazne posilnila po správe, že ruské ministerstvo financií začalo predávať na trhu devízy zo svojich zásob.
Tento týždeň oslabila ruská mena až o 20 percent a krajina je na prahu svojej prvej menovej krízy od roku 1998. Od začiatku roka stráca rubeľ asi 50 percent a jeho pád odráža rad faktorov – od krízy na Ukrajine a západných sankcií proti Moskve, cez obavy zo zostupu ekonomiky do recesie až po prepad cien ropy na svetových trhoch.
Kurz rubľa k doláru na začiatku stredajšieho obchodovania strácal 5,2 percenta na 71,10 RUB/USD, okolo 9:25 SEČ ale proti utorkovému záveru pridával tri percentá na 65,50 RUB. V utorok kurz dočasne prekročil hranicu 80 rubľov za dolár a 100 rubľov za euro, hoci ruská centrálna banka v pondelok večer nečakane rozhodla o drastickom zvýšení úrokových sadzieb a teraz pokračuje v obrane rubľa.
Ruské ministerstvo financií oznámilo, že predáva na trhu zvyšky svojich devíz, ktorých má okolo siedmich miliárd dolárov. Objem devíz, ktorý predá, bude závisieť od situácie na trhu, povedal agentúre Reuters Maxim Orešjin, ktorý na ministerstve riadi odbor strategického plánovania.
Podľa obchodníkov je tiež možné, že na ruskom trhu, kde sú objemy obchodov v poslednej dobe slabej, predávajú doláre aj niektorí veľkí vývozcovia a zrejme pokračujú aj intervencie centrálnej banky.
Už v pondelok sa rubeľ prepadol o zhruba desať percent, a utrpel tak najhlbší jednodňový stratu od roku 1998, kedy rýchly pád rubľa priviedol Rusko do platobnej neschopnosti a ľudia stratili väčšinu úspor. Centrálna banka v stredu uviedla, že v pondelok na devízovom trhu minula na podporu meny 1,96 miliardy dolárov. Od začiatku roka banka vydala na nákupy rubľov na trhu vyše 80 miliárd dolárov.
Centrálna banka v utorok vyhlásila, že je pripravená zaviesť ďalšie opatrenia na stabilizáciu domácich finančných trhov, a nadviazať tak na pondelkové kroky, keď zvýšila základnú sadzbu o 6,5 percentuálneho bodu na 17 percent. Ruský premiér Dmitrij Medvedev v utorok o finančnej a ekonomickej situácii krajiny rokoval s poprednými predstaviteľmi vlády a centrálnej banky, žiadne nové opatrenia ale neprišli.
Objavujú sa hlasy, že Rusko by malo obmedziť pohyb kapitálu, to ale centrálna banka a vláda odmietajú. Ruské verejné financie a devízové rezervy sú teraz v oveľa lepšom stave ako v krízovom roku 1998, menová kríza to ale môže zmeniť.
Pád rubľa podľa analytikov povedie k prehĺbeniu recesie, pretože vysoké úroky ochromia rast a ruským firmám sa prudko predraží splácanie zahraničných úverov. Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi hrozí strata dvoch kľúčových pilierov jeho popularity – finančnej stability a prosperity, a to práve v čase, keď sa kvôli kríze na Ukrajine prudko zhoršili vzťahy Ruska so Západom.