Ceny v obchodoch tento rok stagnovali, teda sa viac–menej nehýbali. Podobné by to malo byť aj v roku 2015 – vďaka výraznému poklesu cien ropy, zlacňovaniu energií, dobrej úrode a tiež faktu, že súčasná vláda na rozdiel od minulej nezvyšuje spotrebné dane, ale skôr dane z príjmu pre firmy.
Tento rok Slovensko historicky po prvýkrát zažíva defláciu, keď ceny za celý rok podľa najnovšej predpovede Národnej banky Slovenska poklesnú o 0,1 percenta a príliš sa to nezmení ani na budúci rok.
Rodinám totiž začína pomáhať aj cestovanie zadarmo na železniciach pre študentov a dôchodcov, ktoré sa na inflácii už prvýkrát podpísalo pod novembrový až 12–percentný pokles cien v železničnej doprave.
V januári sa k tomu pridá pokles cien elektriny o päť percent. Je navyše možné, že ceny neporastú ani v roku 2016. Aj prípadný rast cien ropy totiž môžu utlmiť ďalšie pripravované opatrenia vlády. Tá stále sľubuje o 10 percent lacnejší plyn, dotácie na energie pre ľudí s nízkymi príjmami a zvažuje cestovanie vlakmi zadarmo aj pre pracujúcich.
„Nízka cena ropy, opätovný pokles regulovaných cien energií od januára, stále v závislosti od spotreby tlmená dopytová inflácia a chýbajúci rast cien potravín by mali držať infláciu blízko nuly minimálne v prvej polovici budúceho roka,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
„Mierne zrýchlenie rastu cien očakávame až v závere budúceho roka, a to v prípade, ak si spotreba domácností udrží súčasný rastový trend. V priemere očakávame v roku 2015 infláciu na úrovni 0,4 percenta,“ predpokladá.
Zvyčajne je nízka inflácia spojená s recesiou. Teraz sa tak deje v čase, keď si Slovensko stále drží pozíciu jednej z hospodársky najrýchlejšie rastúcich krajín EÚ, s budúcoročným 2,5–percentným rastom. Krajine stále pomáha export, ale aj zlepšujúca sa spotreba domácností, keďže pracujúcim ľuďom v tomto roku výraznejšie rástli platy ako po minulé roky. Dovoliť si tak môžu v obchodoch viac.
Aj napriek tomu sa však mnohí ľudia sťažujú na vysoké ceny. Spotrebiteľský barometer Štatistického úradu tiež potvrdzuje, že spotrebitelia majú stále pocit, že ceny sú vysoké. Pritom aj v tomto roku sme boli svedkami aj poklesu cien potravín.
„Celosvetová úroda obilnín bola v tomto roku takmer rekordne vysoká, vďaka čomu rastú zásoby a cena padá. Predbežné predpovede ohľadom jarného výsevu sa začnú vynárať v januári. Pri súčasnej cene však budú farmári motivovaní, aby osiali veľkú plochu, takže ponuka obilnín by mohla byť vysoká i v budúcom roku. Preto nečakáme výrazný rast ich cien, čo je pre spotrebiteľov priaznivá správa,“ tvrdí analytik komoditných trhov spoločnosti Colosseum Boris Tomčiak.
„Opätovné spomalenie odhadu rastu cien energií a potravín sa premietlo do výrazne nižšej predikcie inflácie v budúcom roku. Infl ácia tak bola revidovaná smerom nadol o 0,7 percentuálneho bodu a mala by dosiahnuť v budúcom roku len 0,5 percenta. Následne v horizonte predikcie by sa mala inflácia zvýšiť k úrovni 1,8 percenta. Vzhľadom na to, že od uzavretia prognózy v polovici novembra cena ropy naďalej klesá, existuje pri súčasných úrovniach riziko, že infl ácia sa v budúcom roku môže znížiť k tohtoročným úrovniam,“ tvrdí NBS vo svojej najnovšej predikcii.
Deflačná špirála zatiaľ nehrozí
Tento stav však vyvoláva obavy o pád ekonomiky do defl ačnej špirály, ktorá so sebou môže priniesť zníženie výkonu ekonomiky a nárast nezamestnanosti. Japonsko upadlo do deflačnej špirály v polovici 90. rokov a doteraz sa z nej nevie dostať.
V prípade Slovenska však niečo podobné nehrozí, keďže inflácia na úrovni okolo –0,1 percenta je podľa analytikov len naozaj symbolicky pod nulou. Ak bude však cena ropy naďalej výrazne klesať a pôjdu dolu ceny energií a v doprave, riziko deflácie na Slovensku je pravdepodobnejšie.
„Dopyt po rope rastie pomaly a arabské krajiny prijali stratégiu dočasnej tolerancie nízkych cien s cieľom vyhladiť rastúcu konkurenciu v podobe amerických firiem sústreďujúcich sa na ťažbu z ropných hornín,“ komentuje analytik Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií Libor Melioris.
„Predajcovia a výrobcovia v prostredí všeobecného poklesu spotrebiteľských cien čelia nielen slabšiemu dopytu, ale ak sa im aj podarí predať rovnaký „počet kusov“, ich tržby sú v dôsledku poklesu cien nižšie. Nižšie tržby pri rovnakom počte predaných tovarov vytvárajú tlak na pokles ziskovosti predajcov a výrobcov. Tlak na pokles ziskovosti vedie k hľadaniu priestoru na optimalizáciu nákladov, vrátane zamestnanosti,“ vysvetľuje hlavný analytik Sberbank Vladimír Vaňo.
Ako dodáva, prostredie oslabeného dopytu, a dokonca aj pri rovnakom počte predaných tovarov, klesajúcich tržieb a nižších ziskov odrádza firmy od investičných plánov, či už na modernizáciu, alebo rozširovanie výroby a s ním spojenej zamestnanosti.
„Klesá záujem firiem o nové úvery, a to aj bez ohľadu na vývoj ich úročenia. Pokles zamestnanosti a nárast nezamestnanosti vyvolávajú u domácností nárast vnímanej neistoty na trhu práce. A tak to pôjde dokola, ako špirála, z ktorej sa ťažko dostáva,“ dodáva Vaňo.
Podporiť slabnúcu európsku ekonomiku a zabrániť prepadu do deflácie sa aktuálne svojimi poslednými krokmi snaží Európska centrálna banka. Nedávno nečakane znížila svoju základnú úrokovú sadzbu na nové rekordné minimum 0,05 percenta z doterajšej úrovne 0,15 percenta. Tým sa znížia úroky na hypotékach či úveroch aj pre bežných ľudí. Depozitnú sadzbu, za ktorú si v nej krátkodobo ukladajú peniaze komerčné banky, navyše zrazila ECB hlbšie do záporného pásma.
„Pravdepodobnosť toho, že ECB pristúpi k ďalšiemu uvoľňovaniu menových podmienok cez tzv. kvantitatívne uvoľňovanie, je relatívne vysoká, až okolo 30–percentná,“ myslí si Koršňák. V takom prípade by sa mohli tlačiť inflačné peniaze.
Ľudia sa pri nákupoch osmeľujú
Jedným z hlavných inflačných ťahúňov v budúcom roku by malo byť mierne zlepšenie spotrebiteľského dopytu. Ten by mal prísť s rastom platov.
„Už maloobchodné tržby v októbri v stálych cenách oproti septembru po sezónnom očistení prekvapivo výrazne vzrástli. Medziročný rast sa zrýchlil až na 6,5 percenta, čo je najrýchlejší medziročný rast od hospodárskej krízy. Zrýchlenie tržieb zapadá do mozaiky robustného trhu práce, nulovej inflácie a rastu úverov domácnostiam. Vývoj tržieb zatiaľ prekonáva prognózu spotreby domácností IFP na štvrtý kvartál,“ komentuje Ján Šilan z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií.
Maloobchodné tržby by mali podľa IFP výraznejšie rásť aj v budúcom roku. Podľa ekonómov obchodníkom pomôžu aj blížiace sa vianočné sviatky.
„Obchodná ,sila Vianoc‘ sa posledné roky postupne zmenšovala – vianočne nafúknutie maloobchodných tržieb sa postupne zmierňovalo a svoje minimum dosiahlo v minulom roku. Pozitívny vývoj na trhu práce a v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi vyššia spotrebiteľská dôvera dávajú nádej, že tento trend by sa mohlo podariť v tomto roku zastaviť a obchodníci by si mohli pripísať opäť výraznejší vianočný nárast tržieb,“ dodal Koršňák.
Investície do nábytku a oblečenia
Osmeľovanie ľudí v obchodoch bolo vidno už na novembrových štatistikách. Platí to hlavne pre nepotravinový tovar, konkrétnejšie pre tovar strednodobej a dlhodobej spotreby.
„Dynamiku inflácie zvyšoval nárast cien nábytku a vybavenia domácností o 0,9 percenta medzimesačne. Je to najvyšší medzimesačný nárast cien v tejto kategórii spotreby minimálne za posledných 14 rokov. Toto odvetvie bolo dlhé roky stelesnením slabého dopytu, ale súčasné oživenie na trhu s nehnuteľnosťami spolu s rastom miezd tomuto odvetviu zjavne prospieva,“ povedal analytik Tatra banky Boris Fojtík.
V eurozóne je odhadovaná inflácia na tento rok len na úrovni 0,3 percenta. V celej EÚ by to malo byť o desatinu viac. V budúcom roku by nemala infl ácia v oboch prípadoch presiahnuť hranicu jedného percenta.