Možno o tridsať rokov ropu už potrebovať nebudeme

Cena ropy od leta poklesla už takmer o polovicu a je najlacnejšia za päť rokov pri cene nad 60 dolárov za barel. Slováci to cítia na cenách energií. Jedným z dôvodov je zvyšujúca sa ťažba bridlicovej ropy v Spojených štátoch amerických. Ropné spoločnosti však napriek novým náleziskám ťažbu neobmedzili. Zdroje tejto komodity pritom nie sú neobmedzené. Niektoré analýzy hovoria, že sú už len na dvadsať rokov. Budúcnosť ropy či plynu Pravde načrtla geologička Júlia Kotulová, ktorá nepracuje len ako vedkyňa v Slovenskej akadémii vied, ale zároveň sa podieľa aj na objavoch nových nálezísk ropy a plynu po celom svete. Jej druhým zamestnávateľom je totiž americká univerzita v Utahu.

15.12.2014 06:00
Júlia Kotulová Foto: ,
Verím tomu, že o tridsať rokov nebude taký dopyt po rope. Všetci sa snažíme o menšiu spotrebu, tvrdí Júlia Kotulová.
debata (64)

Podľa spoločnosti British Petroleum sú celosvetové zásoby ropy už len na 53 rokov, čo je dosť krátky čas. Súhlasí to s vašimi výpočtami?
Na základe správ, ktoré publikovali svetové agentúry, pri súčasnej vyťažiteľnosti na úrovni 50 % by nám ropa vydržala na viac ako 20 rokov. Pokiaľ by išla technológia dopredu a zvýši sa výťažnosť, ropa vydrží dlhšie. Tak je to pri objavených ložiskách. Potom je veľa ložísk, ktoré nie sú objavené. Donedávna sme napríklad ešte ani netušili, že existuje bridlicový plyn alebo bridlicová ropa. Týmto sa nám opäť otvorili obrovské možnosti.

Zásob plynu je údajne viac.
Čo sa týka plynu, podľa mojich výpočtov plyn by mal vydržať na viac ako 56 rokov. Keď sa zvýši intenzifikácia ťažby, tak sa nám relatívne zvýšia zásoby plynu.

Spomínali ste, že súčasné ložiská ropy vydržia na 20 rokov. Ktoré sú najväčšie ložiská na svete?
Najväčšie zásoby má arabská časť sveta, teda Saudská Arábia, Irak, Irán, Kuvajt a Spojené arabské emiráty. V Amerike sú to Venezuela a Kanada. Rusko je so svojimi zásobami asi na 8. mieste. Tieto zásoby sa týkajú takzvaných „klasických, t. j. konvenčných typov ložísk“. Sú to ložiská, do ktorých ropa musela migrovať zo zdrojových hornín až do rezervoára (ložiska). Pred pár rokmi však boli objavené nové typy ložísk, takzvané „nekonvenčné“. Sú to bridlice a ílovce, v ktorých ropa a plyn zostali a nemigrovali do vzdialeného ložiska. Sú to ložiská „bridlicového plynu a ropy“. Veľkosť zásob týchto uhľovodíkov ešte úplne nepoznáme, ich zhodnocovanie na celom svete prebieha práve teraz. Už teraz však vieme, že ruské zásoby „nekonvenčnej ropy“ sú najväčšie na svete.

Analytici hovoria, že investície do hľadania nových ložísk sa oplatia, len ak je cena ropy vyššia ako 70 dolárov za barel (159 litrov), v prípade Sibíri alebo Arktídy dokonca 100 dolárov za barel. Cena ropy na svetových trhoch je však teraz oveľa nižšia. Ako vidíte vývoj v tejto oblasti?
Tento vývoj je veľmi ovplyvňovaný politikou a ekonómiou. Ropná kríza vzniká periodicky každých osem rokov. Neviem prečo je to osem rokov. Môžem len špekulovať. Napríklad vojnový konflikt v Líbyi zvýšil cenu ropy. Ktovie, ako ovplyvnil súčasnú krízu fakt, že USA poskytli na trh veľa lacného plynu a ropy z bridlíc. Tým sa znížila cena uhľovodíkov. Ja však nie som ekonóm. My vieme len o zásobách, tam vieme dať ruku do ohňa. Keď však bude ropa drahá, nebude sa toľko ťažiť a budú aj zásoby. Ak budeme znižovať našu energetickú náročnosť, ropa vydrží dlhšie. Azda nájdeme za tých 50 rokov alternatívu. Nikto na svete však nedovidí, čo bude o 50 rokov. S technológiami, so spotrebou, s hlavnými surovinami. Podľa môjho názoru načo však chceme mať ropu na 50 rokov, keď možno o 15 rokov budú úplne iné technológie na získavanie energie. Momentálne sa ropa dá vyťažiť len na 40–50 percent, o päť rokov, keď budú iné technológie, sa bude možno dať ťažiť na 80 percent. V tom prípade nám zásoby už budú stačiť na štyridsať rokov.

Ako je to s ložiskami v Arktíde, tie počítate do spomínaných dvadsiatich rokov?
Áno, ale aj v Arktíde sú podľa rôznych zdrojov rôzne zásoby. Napríklad jeden zo zdrojov uvádza, že v Arktíde sa nachádza tridsať percent plynu a trinásť percent ropy, ktoré nie sú objavené. Geológovia o týchto zdrojoch, ktoré sa ešte neťažia, vedia na základe rôznych prieskumných metód.

Je reálne, aby sa ťažila ropa v Arktíde?
Niečo sa už ťaží. Rôzne spoločnosti ako Statoil, Shell, potom Rosneft, Gazprom už tam boli. Ale všeobecne je ťažba v Arktíde problém. Keď tam ťažíte ropu z určitej hĺbky, kde je okolo 150 stupňov, a dostane sa na povrch, pri mínusových teplotách alebo nízkych teplotách veľmi tuhne. Stráca potrebnú viskozitu a nemôže tiecť. Musia sa preto vynájsť nové technológie. Je istý predpoklad, že v Arktíde sa bude ropa masívne ťažiť až o dvadsať rokov. Keď však zrazu poskočí cena ropy tak, aby to bolo veľmi zaujímavé, začne sa tam ťažiť skôr. Technológia nás však zatiaľ brzdí.

Takže vy to nevidíte pesimisticky, päťdesiat rokov a koniec?
Nie. Možno o tridsať rokov vôbec nebudeme potrebovať ropu a bude nám zavadzať. Budeme ju používať len na kozmetické účely.

Čo by sme namiesto ropy mohli používať?
Napríklad vodík. Ako palivo do áut.

Vodík je výbušný.
Takisto to bolo s nitroglycerínom. Až Alfrédovi Nobelovi napadlo nasypať do toho kostnú múčku a potom sa to dalo hádzať aj o zem. Pokiaľ tam nebola rozbuška, nevybuchlo to. Niekto ďalší môže podobne jednoducho vyriešiť aj problém s využívaním vodíka či iného zdroja energie. Spoločnosti, ktoré sa snažia investovať do takýchto inovácií, to majú však trochu ťažké. Ropné monopoly si svoj zdroj príjmov strážia, a tým sa to utlmuje. Vôbec sa však neobávam, že ropy bude málo.

Existujú skryté rezervy ropy vo svete či v Európe?
Ropy je relatívne menej oproti plynu. Ale existujú zdroje bridlicovej ropy, ako aj bridlicového plynu. Je to ďalší nekonvenčný zdroj uhľovodíkov, s ktorým sa doteraz veľmi nepočítalo. Čo sa týka Európy, je v prípade bridlicovej ropy či plynu veľmi sledovaná. V Európe sú však problémy skôr ekonomické, vlastníctvo pozemkov, ale aj ekológovia protestujú. Myslím si však, že keby ľudia začali mrznúť a nemali by sme alternatívu, ekológia by zrejme šla bokom.

Ako je to s bridlicovou ropou či plynom mimo Európy?
Momentálne najviac ťažené ložiská bridlicového plynu sú v USA. V blízkej budúcnosti sa začne vo veľkom ťažiť aj v Južnej Amerike. Tam sú obrovské zásoby bridlicového plynu a ropy. Veľké zásoby sú takisto v Číne, v Indii a absolútne najväčšie zásoby napríklad bridlicovej ropy sú v Rusku. Rusko je na druhom mieste, čo sa týka bridlicového plynu, po Amerike. Rusko má skutočne obrovské možnosti ťažby nekonvenčného plynu a ropy. Ruské zásoby boli zatiaľ vyčíslené len pre západnú Sibír, teda pre oblasť väčšiu ako milión štvorcových kilometrov, kde by sa to dalo ťažiť. Čísla hovoria, že len na tomto území sa nachádzajú najväčšie zásoby nekonvenčnej ropy na svete. Okrem Západosibírskej panvy sú však v Rusku ďalšie obrovské panvy (ako napríklad Timan Pečora, Volga-Ural a pod.), kde zatiaľ zásoby nekonvenčných uhľovodíkov ešte nik nespočítal. A verte, že sú obrovské.

Ložiská plynu sú aj na Ukrajine. Aké veľké objemy má Ukrajina?
Okrem klasických ložísk plynu a plynu získavaného z uhlia má Ukrajina potenciál aj v nekonvenčných uhľovodíkoch. Veľmi sľubnými sa javia čierne bridlice v Dneper-Doneckej oblasti. Mnohé spoločnosti tam nielen robia prieskum, ale už aj začali s pokusnou ťažbou. Ďalším potenciálnym zdrojom sú horniny, ktoré sú stredobodom pozornosti aj v Poľsku. Na Ukrajine sa totiž nachádzajú tie isté horniny, na ktoré sa viaže bridlicový plyn v Poľsku. Ten pás hornín sa tiahne od Baltického mora až po Ukrajinu. V Poľsku sú tie územia už prenajaté, robí sa prieskum, niekde sa už aj ťaží. Na Ukrajine je však teraz najväčší problém politika. Niektoré spoločnosti tam majú aj základne. Ale tam, kde nemáte pokoj na prácu a nemáte istotu, nebudete investovať peniaze do ťažby. Nie je to malá suma, čo na ťažbu potrebujete. Drahé sú prieskumné práce, urobenie vrtu, ale takisto musíte mať dopredu zabezpečenú prepravu vyťaženého plynu či ropy, takže musíte k vrtu doviesť plynovod alebo ropovod. Predstavuje to obrovskú finančnú záťaž.

O aké veľké zásoby ide v Poľsku?
Štyri trilióny kubických metrov. Keď začínal v Poľsku boom s bridlicovým plynom, hovorilo sa, že vystačí na 50 rokov pre celú Európu. Dnes sú tie odhady o niečo skromnejšie.

Vo Francúzsku bridlicový plyn zakázali. Ako je to v Poľsku?
Vo Francúzsku protesty vyburcovali aktivisti. V Poľsku momentálne táto možnosť existuje. Robia sa tam prieskumy, poľský štát vychádza investorom veľmi v ústrety, a preto je to Poľsko také zaujímavé.

Výpočty sú skutočne rôzne. Svetové zásoby plynu sa odhadujú na 56 rokov, dnešné odhady tvrdia, že Poľsko by vedelo zásobiť celú Európu na sedemnásť rokov.
Výpočet sa robil na 700 miliónov obyvateľov. To by sa však Poľsko muselo úplne rozvŕtať.

Vy robíte výskumy po celom svete, ktorá lokalita vás najviac zaujala?
Pravdupovediac, mňa najviac lákajú horniny, ktoré skúmame. V horninách môžete čítať ako v knihách histórie Zeme. Absolútne najkrajšie sa mi zdajú čierne bridlice. To, že sú čierne a nie sivé ako skoro všetky ostatné horniny, sú výnimočné a naznačujú nám, že niečo nezvyčajné sa udialo v čase, keď sa usadzovali na dne morí. Najväčšia ich časť pochádza zo strednokriedového obdobia. Obdobia pred sto miliónmi rokov. Ale je množstvo mladších a starších čiernych ílovcov, ktoré nám poskytujú informácie o paleoprostredí na Zemi a ktoré sa stali zdrojom terajšej ropy. Usadzovali sa na dne mora či jazera, kde neprenikal kyslík. Spolu s nimi sa tu hromadili organické látky, z ktorých potom vznikli najväčšie svetové ložiská ropy a plynu. Či už je to Arabský polostrov, alebo Severné more, či Pensylvánia, to všetko je založené na tom istom princípe.

O čom svedčia tie čierne bridlice?
Podstatou nášho výskumu je, že my ich musíme nájsť. Keď nájdeme čierne bridlice a zistíme, že boli teplotne dodatočne premenené, zvyčajne nájdeme aj ropu alebo plyn. Ako geológovia skúmame rôzne podoby čiernej a sám fakt, prečo sú čierne. Čo to bolo za obdobie, keď vznikli. To boli obdobia, keď boli v teplotách najväčšie výkyvy. V spomínanej kriede to bolo najväčšie zahriatie klímy za poslednej pol miliardy rokov. Bolo to obdobie, keď sa zastavili morské prúdy, keď sa na dne oceána hromadili organické látky, ktoré sa nemali ako rozložiť, lebo sa tam nedostal kyslík.

Čierne bridlice nájdete všade, kam idete?
Keď sa pozeráte cez mikroskop, vidíte, akoby svet v kameni zamrzol, zastavil sa. Môžete v ňom čítať. Býva tam nakopených veľa rias alebo kúsočkov dreva. Alebo vidíte riasy, ktoré boli konzumované baktériami a vznikol z nich sapropel-hnilokal. A z toho hnilokalu neskôr vznikli ložiská ropy a plynu. Tie isté riasy, sapropel, to všetko nájdete v čiernych ílovcoch na celom svete. Usadzovali sa tiež v rôznom čase. To nám dáva poznanie, že ten vývoj Zeme sa stále opakuje. Na základe tohto princípu vieme tiež predpovedať, či bolo na Zemi chladno, či teplo.

A teraz, čo príde?
Teraz príde ochladenie. Pretože sú to pravidelné cykly, ktoré trvajú štyridsaťtisíc rokov. Ochladenie príde asi do 18– až 19-tisíc rokov. Teraz sme za polovičkou teplého obdobia a pomaličky začíname postupovať.

Ako to vyzerá so Slovenskom? Aj tu ste robili výskum, objavili ste, že ložisko ropy by mohlo byť na hornej Nitre.
Výskum sme robili na žiadosť Hornonitrianskych baní. Hovoriť o ložisku je však predčasné. Môže ísť len o malý, bezvýznamný výskyt. Potrebujeme viac financií, aby sme mohli spraviť podrobný prieskum. Zatiaľ sme pomocou analýz vykonaných v Geologickom ústave SAV zistili, že sa na hornej Nitre nachádza plyn, ktorý vznikol z hornín, čo sa usadzovali pred 33 miliónmi rokov, a tiež plyn, ktorý vznikol z hornín starých 20 miliónov rokov. Dôležitým cieľom je však zistiť, koľko toho plynu tam je.

Prečo predpokladáte, že by tam mohla byť aj ropa?
To je trochu iný príbeh, ktorý je v hĺbke okolo 2 000 metrov. Tam sa nachádzajú 33 miliónov rokov staré vrstvy, takzvané menility, ktoré boli dostatočne premenené a obsahujú veľké množstvo rias a hnilokalu. Boli premenené tak, že by mohli produkovať ropu. Nemáme však ešte analýzy z čerstvých hornín, ktoré by našu hypotézu mohli potvrdiť. A nemáme ani žiadne indície ropy. Zatiaľ máme len naše modely. Vieme len, že aj tam vzniká nejaký plyn, lebo sa nám dostal do vyšších častí, a ten plyn sme vďaka analýzam zachytili.

Čo by ste potrebovali, aby ste zistili, či tam ropa skutočne je?
Potrebovali by sme vzorky čerstvých hornín z vrtu a peniaze na to, aby sme ich mohli analyzovať. Aby sme vedeli potvrdiť, či sa tam nachádzajú ekonomicky zaujímavé množstvá uhľovodíkov. Vieme, že sú tam tie plyny, že tam je tá ropa, ale či je to pol vedra, alebo viac, to zatiaľ povedať nevieme.

Ako je to s výskumom pri svetových ropných spoločnostiach?
Na Slovensku je to tak, že v prvej fáze sa snaží štát zistiť, „čo má doma v komore“. On platí štátnu firmu alebo špeciálne firmy, ktoré spravia prieskum. Či sa tu nachádza zlato, ropa, uhlie atď. Keď sa niečo potvrdí, keď sú indície, že by sa v ložisku mohol nachádzať plyn alebo ropa, ponúkne zistenia rôznym firmám. Ďalší prieskum alebo následne ťažbu nechá potom na firmu. Štát len povie, koľko zaplatí za ročný nájom. Firma musí spraviť geofyzikálny, geochemický prieskum. Tak to funguje na celom svete.

Najväčšie rezervy ropy sú v arabskej oblasti. Odlišuje sa v niečom ich prístup k vedeckej sfére?
Nemám osobné skúsenosti s týmito krajinami. Ale vidím, že majú seriózny prístup k vedeckým poznatkom. Na výskum si môžu dovoliť obrovské vedecké kapacity.

Ako jeden z dôvodov súčasných rekordne nízkych cien ropy sa uvádza slabší dopyt. Napriek tomu ropné spoločnosti neuvádzajú, že by znižovali ťažbu. Ako vidíte ďalší vývoj?
Keď si študujem materiály, každý rok zisťujem, že ročná spotreba sa len mierne zvyšuje. Pochybujem, že by bol menší dopyt po rope, ropu v súčasnosti potrebuje každý, aj keď bude drahšia. Môže to byť však nejaký výkyv. Dôvod, prečo spoločnosti ťažbu neznižujú, je pravdepodobne ten, že keď máte otvorené ložisko, musíte ťažiť. Je to prírodný zdroj, ktorý má svoje tlakové vlastnosti, tečie stále. Keby sa ťažba zastavila, spôsobilo by to obrovské náklady. Myslím si, že ak produkcia pôjde ďalej, spotreba bude tá istá.

Dá sa ropa niečím nahradiť?
Je nahraditeľná. Verím tomu, že o tridsať rokov nebude taký dopyt po rope. Všetci sa snažíme o menšiu spotrebu. Vyrábajú sa ekologickejšie autá, stavajú sa ekologickejšie domy, opatrenia vedú k tomu, aby sme mali menšiu energetickú náročnosť. A ja to veľmi schvaľujem. Voči prírode musíme byť pokorní.

Júlia Kotulová

sa narodila roku 1962. Vyštudovala na Univerzite Komenského odbor geochémia a ložisková geológia. Pôsobí v Geologickom ústave Slovenskej akadémie vied. Výskumu sa venovala aj v Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra. Pôsobí aj v Energeticko–geologickom inštitúte pri univerzite v severoameric­kom Utahu.

© Autorské práva vyhradené

64 debata chyba
Viac na túto tému: #ropa #plyn #SAV