Neplatiči zaplavili krajinu. Štát to chce vyriešiť

Štát sa púšťa do riešenia vypuklého problému neplatenia faktúr. Platobná morálka dosiahla dno, keď Slovensko patrí v tejto oblasti k najhorším krajinám Európy.

, 11.12.2014 20:00, aktualizované: 12.12.2014 07:00
debata (82)
zväčšiť
podnikatelia, neplatiči, graf

Zaplatenie každej štvrtej faktúry v krajine mešká a zo všetkých štátov práve u nás končí najviac pohľadávok na súdoch. Ide o prekážku biznisu, ktorá je potom aj na úkor zamestnanosti.

Druhotná platobná neschopnosť je dôsledok fungovania súdov a často aj nespravodlivého daňového systému. Vláda má ambíciu zrýchliť a zefektívniť súdnictvo a ohlasuje najnovšie aj konkrétne zmeny v daňovej oblasti. Na budúci rok bude firmám umožnené, aby štátu posielali daň z pridanej hodnoty až po prijatí platby za faktúru. Štátny rozpočet na tom zrejme spočiatku mierne prerobí, ale neskôr by sa to malo štátu v pozitívnej forme vrátiť.

Prečítajte si aj komentár Martina Kováčika Daňová spravodlivosť.

Teraz si firmy musia často brať úver na to, aby štátu odviedli DPH. Daniari nezohľadňujú, že firma sa dostala do takejto situácie preto, že jej nezaplatili. Počet neplatiacich firiem týmto spôsobom narastá a časť z nich napokon krachuje. Po novom štát na DPH počká, až kým sa uhradí faktúra. „Opatrenie môže mať v konečnom dôsledku v určitých prípadoch pozitívny dosah na štátny rozpočet,“ hovorí daňový poradca spoločnosti Accace Peter Pašek.

Zavedenie režimu DPH až po prijatí platby za faktúru je jedno z 15 vládnych opatrení. Ministerstvo financií ho už zanalyzovalo a otvorilo odbornú diskusiu. Samotný zákon by sa mal dostať na schvaľovanie vlády v júli budúceho roka. Podľa predloženej analýzy z dielne rezortu financií, ktorá je momentálne v pripomienkovom konaní, by napríklad mala alternatíva osobitného režimu uplatňovania DPH na základe platieb bez využitia výnimky pozitívny vplyv na štátny rozpočet v sume 12 miliónov eur. A to v prípade, ak by sa režim vzťahoval na firmy s ročným obratom do 75-tisíc eur. „V konečnom dôsledku, zavedenie režimu úhrady DPH po prijatí platby vo forme ktorejkoľvek z alternatív bude mať hotovostný a aktuálny vplyv iba v prvom roku zavedenia,“ dodal rezort financií.

Zmeny v DPH firmy podporujú

Pri ústupe druhotnej platobnej neschopnosti by sa firmám mohlo lepšie dariť, čo by sa neskôr malo prejaviť aj na výbere daní. „Podporujeme zámer ministerstva. Sme za to, aby sa platby DPH uskutočňovali nie na základe faktúr, ale na základe reálnych platieb za tovary a služby,“ odkázal prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka.

Napríklad podnikateľ Michal Sokol predáva poľnohospodársku techniku a stroje. Podľa jeho slov je poľnohospodárstvo špecifickým odvetvím práve tým, že platby prichádzajú veľmi nepravidelne. „Väčšina našich zákazníkov má problém s dodržaním splatnosti faktúr a platia v lepšom prípade po splatnosti, v horšom prípade si musíme pohľadávky vymáhať súdnou cestou. Väčšinou sa ale v takých prípadoch k peniazom nikdy nedostaneme, vzhľadom na stav slovenského súdnictva. Opatrenie preto vnímam pozitívne,“ povedal Sokol.

Problémom neplatenia faktúr trpia najmä tí menší. „Najväčší problém vnímame práve u malých a stredných podnikateľov, platiteľov dane, ktorí sa zaoberajú poskytovaním služieb, ktoré majú spravidla minimálne vstupy na svoje podnikanie, t. j. uplatňujú si spravidla nízke odpočty dane z pridanej hodnoty z nakúpených tovarov a služieb. Teda ich daňová povinnosť sa spravidla veľmi blíži sume DPH uvedených na ich vystavených faktúrach,“ poznamenáva Pašek.

Ak sa teda dostavajú ich odberatelia do omeškania s úhradami za ich služby, títo podnikatelia preto musia často svoju daňovú povinnosť hradiť aj z kontokorentných úverov, respektíve z iných pôžičiek, ktoré vyrovnávajú až po úhrade od odberateľa. „V tomto prípade je každá úhrada daňovej povinnosti spojená ešte aj s dodatočnými nákladmi na úroky či už voči bankám, prípadne iným veriteľom,“ doplnil Pašek.

Aj samotný rezort financií poznamenáva v analýze, že tento stav je pre mnohých podnikateľov doslova likvidačný. „Práve financovanie splatnej dane z vlastných finančných prostriedkov predtým ako podnikateľ dostane platbu od svojho odberateľa, predstavuje prekážku podnikania. Nedostatok disponibilných zdrojov bráni ďalším investíciám, vytváraniu nových pracovných miest a mnohokrát je aj hlavnou príčinou ukončenia podnikania,“ tvrdí rezort v analýze.

Každá štvrtá faktúra nezaplatená

Platobná morálka firiem nielen na Slovensku, ale aj v iných európskych krajinách, nie je najlepšia. Potvrdzuje to aj najnovší prieskum spoločnosti EOS KSI, ktorá sa špecializuje na finančné služby a vymáhanie pohľadávok. Nedávno zrealizovala prieskum v 2¤600 firmách v 12 európskych krajinách vrátane Slovenska. S oneskorenými platbami sa podnikatelia najčastejšie stretávajú v Bulharsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku, najmenej, naopak, v Nemecku. Kým v Nemecku sa s platením faktúr oneskorí 18 percent firiem, na Slovensku až 24 percent. „V porovnaní s rokom 2013 sa situácia vo väčšine štátov Európy zlepšila, rádovo o niekoľko percentuálnych bodov. Aj napriek tomu sa s neskorým zaplatením faktúr stretáva každá štvrtá firma, a to je stále vysoké číslo,“ povedal konateľ spoločnosti EOS KSI Vladimír Vachel.

Výnimkou zo zlepšujúceho sa trendu platobnej morálky je Bulharsko, ktoré si medziročne pohoršilo o tri percentuálne body a vedie tak rebríček pri neskoro zaplatených pohľadávkach. Najlepšia situácia je v Nemecku. Vzhľadom na veľký počet podnikateľov firmy tu evidujú len necelú pätinu oneskorených platieb, medziročne sa situácia zlepšila o 11 percentuálnych bodov. Zároveň má Nemecko najnižší podiel nedobytných pohľadávok, len na úrovni jedného percenta. Na Slovensku dosahuje počet nezaplatených faktúr, ktoré končia vymáhaním na súdoch, až šesť percent zo všetkých vystavených faktúr.

Ďalším problémom, s ktorým sa firmy stretávajú, je príliš dlhá lehota splatnosti pohľadávok. V Európe zaplatia firmy faktúru priemerne 36 dní po splatnosti. Najvýraznejšie priemer prekračuje Španielsko, kde sa veritelia dočkajú splatenia až 53 dní po skončení lehoty. Na Slovensku je to priemerne 26 dní.

Novinka zvýši administratívu

Slovenskí podnikatelia hovoria až o niekoľkomesačnom oneskorení. „V dôsledku krízy došlo pred niekoľkými rokmi k predĺženiu lehoty splatnosti faktúr. Kým pred krízou podnikatelia tri štvrtiny faktúr uhradili do jedného mesiaca, v minulých rokoch sa viac ako 50 percent faktúr uhrádzalo v lehote dvoch až troch mesiacov. Štát však s platbou DPH nečakal a bolo ju treba často odvádzať pred samotným prijatím platby za dodaný tovar alebo službu. Približne štvrtina podnikateľov v prieskume Podnikateľskej aliancie Slovenska uviedla, že im zlá platobná disciplína partnerov spôsobuje vážne problémy a päť percent z nich hovorilo o existenčnom ohrození,“ povedal šéf Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina.

K zamedzeniu neplateniu faktúr, resp. ich oneskorenému plateniu, ktoré chce slovenský rezort financií docieliť zavedením dobrovoľného režimu úhrady DPH po prijatí platby, však prídu aj zvýšené administratívne náklady.

„Zavedením nového režimu by sa zaviedla povinnosť vedenia evidencií platieb faktúr, a to nielen u tých, ktorí by osobitný režim začali aplikovať, ale aj u odberateľov takýchto subjektov, ktorí by ostali v štandardnom režime. Opätovne by sa musela otvoriť otázka nastavenia kontrolných výkazov a celkovo by bolo potrebné zmeniť procesy správy daní. Osobne sa nazdávame, že by sa výrazne zvýšila administratívna náročnosť spracovania účtovnej agendy,“ konštatuje Pašek.

© Autorské práva vyhradené

82 debata chyba
Viac na túto tému: #omeškané faktúry #platobná neschopnosť #faktúra
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy