Prezidentove veto zlikvidovalo novelu Obchodného zákonníka

Poslancom NR SR sa nepodarilo prelomiť veto prezidenta Andreja Kisku pri novele Obchodného zákonníka, pretože Smer nemal v rokovacej sále dostatok hlasov.

09.12.2014 12:09 , aktualizované: 15:32
dane, odvody, dôchodok, kalkulačka Foto:
Ilustračné foto.
debata (14)

Na hlasovaní chýbali napríklad predsedovia samosprávnych krajov Jaroslav Baška a Juraj Blanár, či poslanci Ľuboš Blaha, Otto Brixi, Viera Tomanová, Viliam Holeva, Mojmír Mamojka a Mária Janíková. Smer má v parlamente 83 poslancov. Niektorí z nich však hlasovanie o Obchodnom zákonníku nestihli, na ďalších však už nechýbali.

Niektorí hlasovanie nestihli. Podľa Martvoňa pre rozkopanú cestu

Podľa poslanca NR SR za Smer Antona Martvoňa niektorí poslanci naozaj nestačili dobehnúť. „Niekedy sa to stane. Je to veľký klub. Na ceste k parlamentu je totiž rozkopaná cesta a púšťajú autá len v jednom pruhu. Zjavne si to teda niektorí moji kolegovia zle vypočítali,” obhajoval pred novinármi neúčasť niektorých vládnych poslancov Martvoň. Podľa neho sa viacerí sťažovali na dopravné zápchy a nestihli dobehnúť. Toto hlasovanie zrejme nezostane bez odozvy. Prekvapený predseda parlamentu Peter Pellegrini si totiž okamžite pýtal výpis z hlasovania.

Hlava štátu vrátila legislatívu na opätovné prerokovanie do parlamentu s návrhom, aby ju zákonodarcovia neprijali ako celok. Na prelomenie veta je potrebná nadpolovičná väčšina zo všetkých 150 poslancov. Za novelu však opätovne hlasovalo len 75 z nich.

V návrhu boli dva typy s.r.o.

V novele Obchodného zákonníka navrhovalo ministerstvo spravodlivosti vytvoriť dva typy spoločností s ručením obmedzeným (s.r.o.). Podľa vzoru Nemecka sa mali deliť na tzv. riadne, v ktorých sa v absolútnom vyjadrení zvýši požiadavka na vytváranie základného imania a na start-up spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré malo byť možné vytvárať už so základným imaním od jedného eura. Terajšia legislatíva na založenie s.r.o. vyžaduje základné imanie aspoň 5 000 eur, pričom vklad jedného spoločníka musí byť minimálne 750 eur. Po novom sa požiadavka mala znížiť na jedno euro. Aby sa však nezneužívala takáto forma obchodnej spoločnosti, rezort chcel zaviesť nové ustanovenia o kríze kapitálovej spoločnosti či obmedzenie vyplácania zisku. Zároveň s.r.o., ktoré by nemali základné imanie aspoň 25-tisíc eur, by boli povinné tento údaj uvádzať na obchodných dokumentoch, pričom takáto spoločnosť by mohla mať najviac troch spoločníkov.

Rezort justície v rámci novely navrhol zriadiť register diskvalifikovaných osôb. Obchodný zákonník mal vymedziť právny rámec pre diskvalifikáciu určitej osoby ako tzv. vylúčeného zástupcu. Podkladom pre vylúčenie malo byť rozhodnutie vydané súdom. Toto rozhodnutie o vylúčení by znamenalo, že určitá osoba prestáva byť členom štatutárneho orgánu, dozorného orgánu, vedúcim organizačnej zložky podniku, vedúcim podniku zahraničnej osoby alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach alebo družstvách.

Prezident považoval novelu za nedostatočnú

Zámer novely Obchodného zákonníka považoval prezident za krok správnym smerom, ale ako tvrdil v podobe, v akej je upravený v schválenom zákone, je čiastkový, nekomplexný a nedostatočný. „Sprísnené pravidlá ‚zákazu vrátenia vkladov‘ sa týkajú iba spoločnosti s ručením obmedzeným, poskytujú preto jednoduché možnosti na ich obchádzanie. V tomto zmysle sú v rozpore s cieľmi novely, negatívne zasahujú do rovnováhy práva obchodných spoločností s deformujúcim účinkom na podnikateľské prostredie,“ uvádzal v odôvodnení Kiska.

Podľa hlavy štátu právna norma zavádzala aj povinnosti, ktoré sú nevymáhateľné. Ako príklad uviedol povinnosť zvolať valné zhromaždenie v prípade takzvanej krízy spoločnosti. Keďže porušenie povinnosti nebolo sankcionované, účinkom úpravy podľa hlavy štátu by bolo, že u začínajúcich podnikateľov by vyvolávalo nesprávny dojem „beztrestnosti“ porušovania zákona.

Prezident taktiež tvrdil, že nie je zrejmý dôvod, aby pristúpením šiesteho spoločníka zákon vyžadoval základné imanie 25-tisíc eur, ktoré zodpovedá základnému imaniu akciovej spoločnosti. Pre mnohé start-upy to bude znamenať, že právna forma spoločnosti s ručením obmedzeným nebude schodnou alternatívou na začatie podnikania, argumentoval Kiska.

Laššáková: Ešte sa nám niečo také nestalo

Neprelomenie veta prezidenta SR pri Obchodnom zákonníku pre chýbajúcich poslancov Národnej rady SR za vládnu stranu je podľa predsedníčky poslaneckého klubu Smer Jany Laššákovej zlyhanie, ktoré by sa nemalo opakovať. Ako povedala, to, čo sa stalo pri vrátenom zákone, klub veľmi mrzí, pretože „ešte sa nám niečo také nestalo“. „Vedela som, že sú ospravedlnení piati poslanci a bola som presvedčená, že 76 poslancov na hlasovaní bude.

Stalo sa, že Viera Tomanová išla do sály, ale spadla na schodoch. Juraj Blanár meškal tri sekundy, Jaroslav Baška prišiel trochu neskôr. Rozobrali sme to v klube, pretože dochvíľnosť musí byť,“ povedala Lašáková. Podľa nej musia byť poslanci v klube kolegiálni. „Musíme mať istotu, že minimálne 78 poslancov by na hlasovaní malo byť. Rozobrali sme si to. Meškajúci poslanci sa ospravedlnili. Máme ponaučenie. Stalo sa to prvýkrát,“ dodala.

14 debata chyba
Viac na túto tému: #firmy #podnikanie #s.r.o.