Dokopy bolo podľa posledných štatistík Európskeho štatistického úradu (Eurostatu) za august tohto roka až 24,6 milióna nezamestnaných Európanov, pričom až päť miliónov z nich boli mladí ľudia vo veku od 15 do 24 rokov.
Brusel chce v najbližších troch rokoch napumpovať do investícií v členských štátoch EÚ až 315 miliárd eur. Podporiť chce najmä dobudovanie infraštruktúry, výskum a vývoj, digitálnu ekonomiku, energetiku a životné prostredie.
Nový podporný program vychádza z ročného prieskumu rastu na rok 2015, ktorý pripravila Európska komisia. „Európska únia čelí riziku dlhotrvajúceho nízkeho hospodárskeho rastu, čo by mohlo zhoršiť už beztak vážne sociálne problémy v niektorých častiach únie. Preto dnes navrhujeme kombináciu strategických politík založenú na investíciách, štrukturálnych reformách a fiškálnej zodpovednosti. Tým, že budeme postupovať spoločne, môžeme zabezpečiť, aby boli podmienky pre stabilný a udržateľný rast v budúcnosti splnené a aby naši občania mali viac príležitostí na zamestnanie,“ povedal podpredseda Valdis Dombovskis, ktorý je zodpovedný za euro a sociálny dialóg.
Štrukturálne reformy
Na jednej strane teda podpora rastu, na druhej strane pokračovanie v štrukturálnych reformách a šetrení. Príkladov správne nastavených štrukturálnych zmien je v únii viacero. Trh práce reformovali Španieli či Portugalci, ktorým sa vďaka tomu podarilo znížiť mieru nezamestnanosti medzi rokmi 2013 a 2014 približne o dva percentuálne body.
„Taliansko zaviedlo v roku 2013 súbor opatrení, ktorých cieľom je zvýšiť hospodársku súťaž a transparentnosť na trhu s plynom a elektrickou energiou. Táto iniciatíva talianskej vlády pomohla pri riešení dlhodobého problému vysokých cien energií v Taliansku a, podľa odhadov energetického regulačného orgánu, prispela k zníženiu cien pre koncových používateľov,“ dopĺňa komisia.
Opätovné naštartovanie rastu musí byť realizované v súčinnosti s ozdravnými opatreniami vlád. Podľa pravidiel o rozpočtovej disciplíne musia členovia eurozóny každý rok postupne znižovať svoje deficity, až dosiahnu vyrovnaný rozpočet. To má zabrániť opakovaniu dlhovej krízy, ktorú vyvolalo nadmerné utrácanie niektorých štátov. Škrty však bránia novým investíciám. A práve to by mal zmeniť 315-miliardový podporný plán komisie.
„Investície pre znižovanie rozdielov medzi jednotlivými členskými krajinami sú potrebné. Pokiaľ by neprebiehali investície do rozvoja infraštruktúry, vzdelávania, vedy a výskumu či sociálnych reforiem, rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Európy by sa ešte viac prehlbovali, a rovnako tak aj medzi jednotlivými členskými štátmi,“ komentuje ekonóm Masarykovej univerzity v Brne Igor Kiss.
Hospodárske vyhliadky
Európska komisia aj preto predpokladá, že rast hrubého domáceho produktu dosiahne v budúcom roku úroveň dve percenté v rámci EÚ a 1,8 percenta v eurozóne, a to v dôsledku zvýšenia zahraničného a domáceho dopytu. V roku 2016 by HDP mohol vzrásť v EÚ o dve percentá a o 1,7 percenta v eurozóne.
Výskumná spoločnosť Markit však varuje, že prieskum medzi nákupnými manažérmi signalizuje, že ekonomika eurozóny by v budúcom roku mohla klesnúť. „Eurozóna v poslednom štvrťroku smeruje k rastu HDP o slabých 0,1 percenta. Existuje veľká pravdepodobnosť, že táto takmer stagnácia sa v budúcom roku zmení v obnovený pokles, ak dopyt nevykáže známky oživenia,“ uviedol hlavný ekonóm spoločnosti Markit Chris Williamson.
Očakáva sa, že trend nízkej inflácie bude v tomto roku naďalej pokračovať s nízkymi cenami komodít, najmä energií a potravín. Postupné oživovanie hospodárskej činnosti v priebehu prognózovaného obdobia povedie k zvýšeniu inflácie v EÚ z úrovne 0,6 percenta v roku 2014 na 1,0 percenta v roku 2015 a 1,6 percenta v roku 2016.
Pomer deficitu k HDP sa v tomto roku pravdepodobne zníži, hoci pomalším tempom ako v roku 2013, a to z úrovne 4,5 percenta v roku 2011 na 3,0 percenta v EÚ a 2,6 percenta v eurozóne. Predpokladá sa, že deficity verejných financií budú v nadchádzajúcich dvoch rokoch klesať v dôsledku zvýšenia hospodárskej činnosti.
Ekonomická predpoveď pre krajiny EÚ
Vývoj HDP v % | ||
2014 | 2015 | |
Belgicko | 1,4 | 1,7 |
Cyprus | –4,8 | 0,9 |
Estónsko | 2,3 | 3,6 |
Fínsko | 0,2 | 1,3 |
Francúzsko | 1 | 1,7 |
Grécko | 0,6 | 2,9 |
Holandsko | 1 | 1,3 |
Írsko | 1,8 | 2,9 |
Lotyšsko | 4,2 | 4,3 |
Luxembursko | 2,2 | 2,5 |
Malta | 2,1 | 2,1 |
Nemecko | 1,8 | 2 |
Portugalsko | 0,8 | 1,5 |
Rakúsko | 1,5 | 1,8 |
Slovensko | 2,3 | 3,2 |
Slovinsko | –0,1 | 1,3 |
Španielsko | 1 | 1,7 |
Taliansko | 0,6 | 1,2 |
Eurozóna spolu | 1,2 | 1,8 |
Bulharsko | 1,7 | 2 |
Česko | 1,8 | 2,2 |
Dánsko | 1,7 | 1,8 |
Chorvátsko | 0,5 | 1,2 |
Litva | 3,5 | 3,9 |
Maďarsko | 2,1 | 2m1 |
Poľsko | 2,9 | 3,1 |
Rumunsko | 2,3 | 2,5 |
Švédsko | 2,5 | 3,3 |
Veľká Británia | 2,5 | 2,4 |
EÚ spolu | 1,5 | 2 |
Miera nezamestnanosti v % | ||
2014 | 2015 | |
Belgicko | 8,5 | 8,2 |
Cyprus | 19,2 | 18,4 |
Estónsko | 8,3 | 7,7 |
Fínsko | 8,3 | 8,1 |
Francúzsko | 11 | 11 |
Grécko | 26 | 24 |
Holandsko | 7,4 | 7,2 |
Írsko | 11,9 | 11,2 |
Lotyšsko | 10,5 | 9,2 |
Luxembursko | 6 | 5,9 |
Malta | 6,4 | 6,4 |
Nemecko | 5,2 | 5,1 |
Portugalsko | 16,8 | 16,5 |
Rakúsko | 4,8 | 4,7 |
Slovensko | 13,9 | 13,4 |
Slovinsko | 10,8 | 10,7 |
Španielsko | 25,7 | 24,6 |
Taliansko | 12,6 | 12,4 |
Eurozóna spolu | 12 | 11,7 |
Bulharsko | 12,7 | 12,1 |
Česko | 6,8 | 6,6 |
Dánsko | 6,9 | 6,7 |
Chorvátsko | 17,6 | 17,2 |
Litva | 10,4 | 9,6 |
Maďarsko | 9,6 | 9,3 |
Poľsko | 10,3 | 10,1 |
Rumunsko | 7,2 | 7,1 |
Švédsko | 7,7 | 7,3 |
Veľká Británia | 6,8 | 6,5 |
EÚ spolu | 10,7 | 10,4 |