Tento vývoj podľa neho pocítime najmä v rokoch 2016 a 2017, na ktoré je naplánované postupné znižovanie štrukturálneho deficitu až na nulu. Podľa Mikloša si totiž dodržanie týchto cieľov vyžiada vďaka tohtoročnému poľaveniu ďalšie významné škrty.
Kritiku k predloženému návrhu Mikloš smeroval najmä do niektorých konkrétnych oblastí, ktorých rozpočtovanie nepovažuje za seriózne. Jednou z nich je napríklad rozpočet v oblasti zdravotníctva, kde sa predpokladá vyrovnané hospodárenie nemocníc. "Toto považujem za nemiestny žart,“ vyhlásil v rámci rozpravy s tým, že vyrovnané hospodárenie nemocníc je za súčasných podmienok nereálne. Najmä ak výdavky zdravotných poisťovní na zdravotnú starostlivosť majú klesnúť o 3 % a rozpočet neobsahuje žiadne opatrenie na zníženie dlhu v zdravotníctve.
Za vypočítavosť zo strany rezortu financií považuje Mikloš aj rozpočtovanie tzv. rezervy na prípadný lepší vývoj daňových príjmov. Ide o čiastku 300 mil. eur, ktorá nie je viazaná na konkrétne výdavkové tituly. Využiť sa podľa ministerstva budú môcť vtedy, ak by bol výber daní lepší, ako je projektované. Podľa Mikloša je to však len jednoduchá finta ako sa vyhnúť prípadným problémom pri zostavovaní volebného rozpočtu na rok 2016. Verejný dlh sa totiž plánuje len tesne pod hranicou 55 % HDP a pri jej prípadnom prekročení by vláda musela v rozpočte zmraziť výdavky. Takto si podľa Mikloša vytvorila 300-miliónový vankúš, o ktorý by mohla rozpočet navýšiť, ak by takáto situácia nastala. Za nedôveryhodné považuje bývalý minister financií aj rozpočtovanie príjmov z dividend a taktiež príjmov z eurofondov.
Kritikou k návrhu rozpočtu však nešetria ani ďalší opoziční predstavitelia. Podpredseda KDH Miloš Moravčík upozorňuje, že konsolidácia je postavená z významnej časti na samosprávach. Tie majú byť dokonca podľa návrhu rozpočtu v prebytku, kým štát bude naďalej vykazovať deficit. "Je to nefér, pretože vláda je dlhodobo vo veľkom mínuse a väčšina samosprávy je naopak v pluse. Mnohé obce tak napríklad namiesto opravy chodníkov, budú musieť hromadiť peniaze na bankových účtoch,“ tvrdí.
Opozícia na rozdiel od vlády hovorí aj o zvyšovaní daňového zaťaženia. Kým minister financií Peter Kažimír tvrdí, že sadzby sa nezvyšujú a odstraňujú sa len špekulatívne výnimky z daňových zákonov, podľa Moravčíka sa tieto opatrenia odrazia v životnej úrovni ľudí. "Opatreniami, ktorými sa vláda chváli, dá ľuďom len 200 mil. eur, cez zvýšenie daní im však zoberie až 500 mil. eur,“ upozorňuje.
Návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky je rozpočtom premárnených príležitostí. Myslí si to poslanec Jozef Kollár, podľa ktorého mal Smer vzhľadom na to, že disponuje nadpolovičnou väčšinou poslancov Národnej rady SR, ideálnu šancu presadiť aj rozsiahlejšie reformy, ktoré však podľa návrhu rozpočtu ani budúci rok neprídu.
„Netvrdím, že táto vláda sa správa fiškálne nezodpovedne, ale tvrdím, že nevyužila šance, ktoré mala,“ vyhlásil v rámci svojho vystúpenia v rozprave.
Dôkazom toho je podľa neho aj skutočnosť, že výdavky štátu oproti tohtoročnej očakávanej skutočnosti majú v budúcom roku podľa rozpočtu rásť. Neprichádzajú tak podľa neho ani sľúbené výrazné úspory z reformy verejnej správy. Charakteristickou črtou rozpočtu je pritom podľa Kollára fakt, že vláda neadresne berie všetkým a adresne dáva iba niekomu. Ako dodal, stovky miliónov získa zmenami v dani z príjmov a ponechaním sadzby dane z pridanej hodnoty a na druhej strane rozdáva peniaze vybraným firmám na investičné stimuly či vybraným mestám.