Európa zvažuje vytlačiť sumu jeden bilión eur

Eurozóne sa po vlaňajšej recesii nedarí naštartovať silnejší rast, ktorý by dal bodku za dlhovou krízou. Nepomáhajú ani rekordne lacné úvery. Podľa ekonómov, ale už aj predstaviteľov Európskej centrálnej banky je v hre posledná možnosť.

Európska centrálna banka zvažuje ekonomiky krajín používajúcich spoločnú menu euro rozhýbať vytlačením jedného bilióna eur. Krátkodobo to môže pomôcť, ale má to aj mnohé riziká v podobe rastu cien či odsúvania potrebných reforiem.

Podobný krok už urobila v krízovom roku 2012, keď však narazila na problém so súkromnými bankami, ktoré si väčšinu nových peňazí nechávali na svojich účtoch a nepožičiavali ich do reálnej ekonomiky. V Európe je totiž stále veľa nezdravých bánk, ktoré si ani pri tlačení nových peňazí nemôžu dovoliť pustiť sa do masívneho úverovania firiem. To potvrdzujú aj posledné stresové testy finančných domov, ktorými neprešlo 25 zo 130 testovaných bán­k.

„Zatiaľ čo v roku 2012 bolo navýšenie bilancie Európskej centrálnej banky robené cez pôžičky bankám (LTROs), teraz sa ECB snaží do určitej miery banky obísť a peniaze poskytnúť priamo dlžníkom, či už cez nákupy cenných papierov krytých aktívami (ABS), prípadne ak to nebude postačovať, tak existuje aj možnosť, že Európska centrálna banka bude nakupovať aj priamo dlhopisy vydané firmami,“ povedal Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky.

Zároveň politici zo zadlžených južných krajín eurozóny čoraz viac tlačia na masívnejšie skupovanie dlhopisov jednotlivých štátov eurozóny priamo zo stany Európskej centrálnej banky. Tá však pri súčasnom nastavení zmlúv o fungovaní Európskej únie nemôže kupovať dlhopisy priamo od štátov, ale môže ich obstarať od finančných investorov predávajúcich na sekundárnom trhu.

Tlačenie peňazí môže fungovať napríklad tak, že slovenská vláda vydá dlhopisy za miliardu eur, ktoré od nej kúpia súkromné banky, s tým, že tie ich obratom so ziskom predajú Európskej centrálnej banke. Výhodou takéhoto riešenia je, že štáty by získali dostatok peňazí, napríklad na stavbu na Slovensku veľmi potrebných diaľnic, nevýhodou isté zisky súkromných bánk.

„Nákupom štátnych dlhopisov zo strany Európskej centrálnej banky stratia vlády jednotlivých krajín motiváciu zrealizovať potrebné reformy,“ povedal pre agentúru Reuters šéf nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann.

Dôvodom doteraz neúspešného európskeho tlačenia peňazí môže byť slabá konkurencieschop­nosť európskej ekonomiky, ktorá je v rebríčku Doing Business na 40. mieste, kým Spojené štáty americké obsadili 4. pozíciu.

Nemecko sa zároveň obáva, že tlačenie peňazí sa v priebehu niekoľkých rokov prejaví vysokou infláciou, teda prudkým rastom cien.

„Na základe predbežného odhadu tempo inflácie v eurozóne kleslo v novembri na 0,3 percenta,“ povedal Jiří Cihlář, analytik Next Finance. Paradoxne tak Európa aktuálne čelí skôr hrozbe prepadu cien. To, čo je pre bežných spotrebiteľov dobrou správou, je však postrachom pre firmy, keďže ich čaká menej zákaziek, čo sa následne prejavuje znižovaním platov a prepúšťaním.

Európska centrálna banka má pritom ako svoj cieľ stanovenú infláciu na úrovni dvoch percent za rok. Okrem nízkej inflácie súčasnému tlačeniu peňazí v Európe hrá do karát aj ukončenie tlačenia peňazí v Spojených štátoch amerických. Na menových trhoch totiž môžeme sledovať výrazné oslabovanie eura oproti americkému doláru.

„To by mohlo dodatočne podporiť cenovú konkurencieschop­nosť európskych výrobcov na zahraničných trhoch. Napríklad by mohli viac vyťažiť z pomerne slušne rastúcej americkej ekonomiky,“ uzavrel Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB banky.