Boháč Siekel: Biznis potrebuje politickú stabilitu

Jeden z najbohatších Slovákov Anton Siekel podniká po celom svete. Jeho majetok sa odhaduje na 200 miliónov eur. Podľa neho má Slovensko v stave podnikateľského prostredia čo doháňať, ale zároveň na tom nie je až tak zle.

01.12.2014 12:00
Anton Siekel Foto:
Ázijské krajiny sa snažia jasne deklarovať, že investori sú u nich vítaní, hovorí Anton Siekel.
debata

„Máme tendenciu sa samobičovať a byť k sebe veľmi kritickí. Musíme si tiež povedať, že tá doba, ktorú teraz žijeme, je najlepšia, akú sme v histórii Slovenska zažili,“ hovorí Siekel. Okrem podnikateľských aktivít má aj diplomatickú funkciu. Ako honorárny konzul na Slovensku zastupuje juhoamerickú Kolumbiu.

Aké sú najväčšie rozdiely medzi podnikaním v Kolumbii a podnikaním na Slovensku?
Trúfam si povedať, že tu existujú zásadné rozdiely. Kolumbia spravila za poslednú dekádu obrovský skok. Podarilo sa jej stabilizovať politické prostredie, čo má priamy dosah aj na zahraničné investície, ekonomiku krajiny. Urobila úžasný krok smerom k prezentácii krajiny, ako krajiny, kde je situácia bezpečnejšia. To je zásadný rozdiel. Politická stabilita sa prenáša do ekonomickej sféry práve tým, že sa dá kontinuálne pokračovať v nejakom programe. Vidím problém v tom, že pokiaľ sa napádajú rozhodnutia predchádzajúcich vlád, nech sú akékoľvek – sociálnodemokra­tické, pravicové, odrádza to investorov, začínajú váhať. Kontinuita je pre kapitál veľmi dôležitá.

Ako jedna z top prekážok v podnikaní na Slovensku sa dlhodobo spomína daňovo-odvodové zaťaženie. Vidíte to ako problém?
Daňová politika je extrémne dôležitá pre každú krajinu. Čím stabilnejšie je daňové prostredie, tým lepšie. Upozornil by som však na zásadný rozdiel, a tým sú daňové stimuly, ktoré napríklad Kolumbia ponúka. Sú jasne deklarované pre všetkých investorov. Krajina sa tým prezentuje zase v nejakej kontinuite. Podnikatelia majú istotu, že prostredie sa v najbližšom čase nebude meniť. Keď dnes majú investori garantované daňové úľavy na 20 rokov a viac, je to pre nich veľmi dôležitý faktor. Na rozdiel od Slovenska, keď aj my dávame stimuly, ale len vybraným investorom. Pre ostatných to pôsobí menej transparentne.

Čiže u nás vnímate selekciu podnikateľov pre udeľovanie stimulov?
Ja ju tak vnímam. Dnes nie je úplne všetkým jasné, ktoré sektory ekonomiky podporujeme. Či je to hutníctvo, alebo automobilový priemysel. Závisí od konkrétnej vlády alebo od konkrétnej situácie, ako sa práve rozhodne. Pre zahraničných investorov to pôsobí zmätočne.

Ako sa vám podniká v Ázii?
Ázia historicky aj kultúrne prešla istým vývojom a podnikateľské prostredie je priateľskejšie, priaznivejšie a oveľa vyrovnanejšie. Tradícia je v tom, že majú vybudovanú podnikateľskú vrstvu, ktorá zodpovedá za to, aby sa aj ostatné vrstvy obyvateľstva v krajine mali adekvátne. Je si vedomá toho, že ak by nastala sociálna nerovnováha, ovplyvňuje to ich podnikateľské prostredie. To mi v Európe trochu chýba a je to zase spôsobené historickým vývojom. Indonézia prešla takisto búrlivým vývojom. Od čias prezidenta Suharta až po nedávne voľby urobili obrovský krok v demokracii. Krajina sa otvorila zahraničným investíciám. Podnikanie je tam jednoduchšie. Je to však zase oveľa zložitejšie ako v Singapure. Tam si viete založiť firmu online, žiadna byrokracia. Pritom tie krajiny sú vzdialené dve hodiny letu.

Na Slovensku sa ako jeden z najväčších problémov v podnikaní spomína vymožiteľnosť práva. Do akej miery to vidíte ako prekážku?
Všeobecne pre každého zahraničného investora je to základná otázka. Čo sa stane, ak nastanú problémy? Každý veľmi citlivo vníma predchádzajúcich investorov v tej krajine a snaží sa vyvarovať chýb. Myslím, že Kolumbia štatisticky spravila veľký posun vpred smerom k vymožiteľnosti práva. Myslím si, že tam nie je problém, ani v Európe. Všeobecne celosvetovo vidím v tomto smere progres. A je to logické, keď signál voči investorom bude neistý, nepomôžu žiadne dotácie. Bude to zásadná prekážka, možno prvá.

Ako je to s vymožiteľnosťou práva v Ázii?
V Singapure mám veľmi pozitívne skúsenosti vo všetkých oblastiach spoločnosti a toto nie je výnimka. Nemám žiadnu priamo osobnú skúsenosť, že by som niečo potreboval riešiť v tomto smere. V Indonézii je situácia iná, ale je to veľmi podobné. Aj Malajzia či Srí Lanka, všetky tieto krajiny sa snažia jasne deklarovať, že investori sú vítaní a v prípade nejakých pochybností je justícia aj vláda veľmi priateľská.

V akom smere priateľská?
Môže sa napríklad stať v týchto krajinách, že budete kupovať pozemok, ktorý má niekoľko licencií vlastníctva a dostanete sa do situácie, že ste niečo zaplatili. Podľa mojej osobnej skúsenosti, keby sa niečo také stalo, súdy konajú rýchlo, sú korektné. Nemal som tam nikdy pocit, že by bolo niečo podmienené korupčným motívom.

Keby ste mali možnosť porovnať Kolumbiu, Slovensko a ázijské krajiny, zostaviť rebríček, ktorú krajinu by ste vyzdvihli?
Určite by som na prvé miesto dal Singapur, aj keď je ten trh veľmi náročný pre každého, kto tam prichádza. Ale je priehľadný, zrozumiteľný. Kolumbia by bola v tom rebríčku vysoko. V Latinskej Amerike je to líder, globálne sa krajina veľmi posunula. Slovensko je na tom dobre, aj keď máme tendenciu sa samobičovať a byť k sebe veľmi kritickí. Musíme si tiež povedať, že tá doba, ktorú teraz žijeme, je najlepšia, akú sme v histórii Slovenska zažili. Môžeme hovoriť o nedostatkoch, ale zase nebičujme samých seba, že je tu niečo horšie ako vo svete. Malajzia, Indonézia, Srí Lanka sú zhruba na rovnakej úrovni.

Ako konkrétne by ste chceli rozvíjať vzťahy medzi Kolumbiou a Slovenskom?
O tejto téme sme diskutovali aj na pôde ministerstva zahraničných vecí. Som rád, že krajiny si v súčasnosti našli k sebe cestu. Registrujem akési prvé kroky, akými sú výmena informácií medzi podnikateľmi. Pre Slovensko je dôležité nájsť si takého partnera, u ktorého vidí, že sú dvere otvorené.

Anton Siekel

sa narodil v roku 1969. Začínal ako strojár, v rokoch 1993 až 1995 študoval na Open University finančný managment. Súčasne si v roku 1994 spravil maklérske skúšky a získal osvedčenie makléra. Podnikať začínal v deväťdesiatych rokoch s českým miliardárom Radovanom Vítkom a slovenskými veľkopodnikateľmi Mariom Hoffmanom a Braňom Prieložným, s ktorým zakladali slovenskú finančnú skupinu Istrokapitál. Pôsobí v hotelovom, developerskom a stávkovom biznise. V podnikaní sa zameriava najmä na krajiny v Ázii.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #firmy #podnikanie #Anton Siekel