V rámci znižovania spotreby elektrickej energie Európska únia zakázala používanie klasických žiaroviek alebo vysávačov s vysokým príkonom. Plánujú sa v dohľadnom čase podobné ďalšie obmedzenia?
V prvom rade chcem povedať, že zakazujeme predaj len produktov, za ktoré existuje pre spotrebiteľov adekvátna náhrada v podobe dostupného produktu, ktorý im prinesie nižšie náklady. Nejde o nejaké svojvoľné rozhodnutie. Sú to rozhodnutia, ktoré sú pre spotrebiteľov prínosom. Táto produktová politika sa v súčasnosti prehodnocuje a jedným z ďalších krokov bude vytvorenie nového zoznamu produktov, na ktoré sa budú sťahovať podmienky maximálnej spotreby energie. Zatiaľ však konečné rozhodnutie nepadlo.
Nemôžete aspoň naznačiť, aké výrobky na tom zozname budú?
Snažím sa byť dobrým verejným predstaviteľom, a tak nebudem hovoriť o niečom, o čom sa ešte definitívne nerozhodlo.
Počas konferencie ste uviedli, že energetická efektívnosť má ekonomický zmysel, no je zložité finančne ju vyjadriť. Ako ste to mysleli?
Keď zateplíte svoj dom alebo ak veľká firma zaizoluje potrubia, ktoré prechádzajú cez jej továrne, treba peniaze na tieto projekty nájsť hneď. Ďalšie roky vďaka tomu nejaké peniaze ušetríme. Firme sa investícia môže vrátiť v podobe úspor už za rok, zateplený dom začne na seba zarábať možno o šesť rokov. Takže otázka nie je, či tieto projekty finančne dávajú zmysel. Ide o to, či pred investíciou máme spoľahlivé informácie, že to bude dobrý projekt, a o to, ako získame peniaze potrebné na danú investíciu.
V Európe sú energie až o 80 percent drahšie ako v USA. Myslíte, že obnoviteľné zdroje a energetická efektívnosť pomôžu zúžiť tento rozdiel?
Áno. Ako klesá dopyt po produktoch, klesá aj ich cena. Energetický sektor je, samozrejme, trochu komplikovanejší ako táto jednoduchá rovnica. Keď však znížime dopyt po dovoze fosílnych palív napríklad zefektívnením vykurovania budov plynom, môžeme očakávať aj pokles platieb za plyn.
Kde vidíte priestor pre Slovensko na dosiahnutie energetických úspor o 25 percent do roku 2020?
Na Slovensku, ako v mnohých iných krajinách, je veľký potenciál v stavebnom sektore. Mnoho stavieb bolo postavených predtým, ako existovali moderné technológie a súčasné normy. Nie sú dobre izolované, nemajú kvalitné okná. Ďalej je to aj priemysel, ktorý práve pre rozdiely v cenách energií, ktoré ste spomínali, hľadá spôsoby, ako čo najvýraznejšie znížiť energetickú náročnosť výrobných procesov. V dlhodobejšom horizonte je to aj významnejší nárast počtu elektrických vozidiel na cestách, no to už nie je najdôležitejší nástroj na dosiahnutie cieľov na rok 2020.
Slovensko sa výrazne orientuje na výrobu áut. Neplánujú sa nejaké podporné programy zo strany EK, ktoré by pomohli s nástupom ekologickejších áut?
Myslím, že aj Slovensko využilo tzv. šrotovné, aby sa na cesty dostali úspornejšie autá. A, samozrejme, pre automobilky sú nastavené pravidlá tak, aby ich viedli k produkovaniu áut s nižšími emisiami skleníkových plynov.
A v dlhodobejšom horizonte neplánujú sa programy na masovejšie rozšírenie áut na elektrický alebo vodíkový pohon?
Začiatkom tohto roka sme prijali základnú legislatívu, ktorá by mala k tomu smerovať. No je to veľmi zložitý problém typu, čo bolo prvé: sliepka či vajce? Je totiž veľmi nákladné vybudovať sieť čerpacích staníc s vodíkom, keď nemáte autá, ktoré by ich využívali. Na druhej strane, kto si kúpi auto na vodík, keď nemá kde natankovať? Do budúcnosti sa preto skôr zameriavame na rozvoj hromadnej dopravy v rámci miest. Vzhľadom na to, že stále viac ľudí sa sťahuje na predmestia a do satelitných obcí, však predpokladám, že si nikdy nebudeme môcť dovoliť urobiť z hromadnej dopravy bežný štandard. No možno práve tam nájdu uplatnenie elektrické autá na dennodenné dochádzanie do mesta.
V prejave ste pripomenuli, že Európska komisia vyčlenila 38 miliárd eur na podporu nízkouhlíkovej ekonomiky. Spadá do tohto programu aj jadrová energetika?
Nie, je to program pre lokálne projekty. Väčšina peňazí sa použije na zvýšenie energetickej efektívnosti. Asi štyri miliardy eur pôjdu na lokálne obnoviteľné zdroje energie a niečo na hromadnú dopravu.
No aj jadrová energia je nízkouhlíková.
A práve vďaka nej a obnoviteľným zdrojom má Európa najčistejšiu výrobu elektriny na svete. Sú však aj iné programy v rámci projektu Horizon 2020, ktoré podporujú rozvoj nových technológií na výrobu elektrickej energie.
Čo sú v súčasnosti „najhorúcejšie“ technológie, ktoré pomáhajú zvyšovať energetickú efektívnosť?
V oblasti svietenia a zobrazovacích technológií sú to určite LED. Tento sektor sa za posledné desaťročie kompletne zmenil a stále sa mení. Je pravda, že LED svetlá sú stále relatívne drahé, no ich cena kontinuálne klesá. Ďalšia oblasť sú tepelné čerpadlá. Dali by sa využiť už pri vykopávaní základov budov a tieto budovy by následne mohli byť vyhrievané energiou spod zeme. Mne osobne by sa najviac páčila technológia izolácie budov, ktorá by sa dala jednoducho natrieť. Prosto natierateľná izolačná vrstva. No toho sa asi tak skoro nedočkáme.
Je zaujímavé, že ako Angličan tak často spomínate zatepľovanie a izolácie. Británia nie je práve najžiarivejším príkladom zateplených budov.
To máte pravdu, ale mení sa to. Mnoho starých budov zrejme nebude nikdy zateplených, no pre novostavby je energetická úspornosť neodmysliteľným faktorom.
