Práve diverzifikácia dodávok plynu a výroba elektriny z nízkouhlíkových zdrojov najviac rezonovali na konferencii o energetickej politike EÚ a energetickej bezpečnosti strednej Európy (CEEC), ktorá sa uskutočnila začiatkom tohto týždňa v Bratislave.
Štvorsmerný plyn
Ešte pred rokom 2009 Slovensko dovážalo plyn takmer výhradne z Ruska, no plynová kríza, ktorá v tom roku na dva týždne odstavila dodávky tejto suroviny, naštartovala práce na lepšom prepojení so susednými krajinami. Súčasné dianie na východe Ukrajiny tento proces dovŕšilo. Slovensko už môže dovážať plyn z Českej republiky a Rakúska, od januára sa prepoja plynovody aj s Maďarskom a pracuje sa na prepojení so severom Poľska.
"Technické práce sú dokončené, skúšobná prevádzka bola úspešná. Takže obe strany, tak slovenská, ako aj maďarská, sú pripravené na to, aby od 1. januára začali s komerčnou prevádzkou plynovodu,“ vyhlásil na konferencii maďarský minister národného rozvoja Miklós Seszták.
Poľský tajomník ministerstva hospodárstva Tomasz Tomczykiewicz priznal, že práce na prepojení Poľska cez Moravu so Slovenskom ešte nie sú tak ďaleko a spustenie prevádzky sa očakáva až v roku 2018 alebo 2019. Dodal však, že po dokončení projektu budú krajiny visegrádskej štvorky (V4) prepojené od severu na juh – teda od poľského terminálu pri Baltskom mori až po nový terminál v Chorvátsku. K tomu sú v hre aj plány na vybudovanie spoločných zásobníkov plynu, ktoré by pomáhali stabilizovať situáciu v prípade ďalšej plynovej krízy.
Ministri V4 sa dotkli aj výsledkov rokovania Európskej rady, ktoré sa týkajú cieľov klimatickej a energetickej politiky na rok 2030. Dovtedy má klesnúť produkcia skleníkových plynov o 40 percent. Podľa ministra hospodárstva Pavla Pavlisa sú nové ciele ambiciózne, ale dosiahnuteľné. „Budú však vyžadovať dodatočné investície,“ uviedol s tým, že pri definovaní konkrétnych opatrení bude treba vytvoriť kompenzačné mechanizmy pre hospodársky menej rozvinuté krajiny.
Všetci za jadro
Jedným z cieľov energetickej politiky EÚ je aj podpora výroby elektrickej energie z nízkouhlíkových zdrojov, ktoré neprodukujú skleníkové plyny zodpovedné za globálne otepľovanie planéty. Nízkouhlíkové zdroje predstavuje jadrová energia a obnoviteľné zdroje, ako je biomasa, voda, slnečné žiarenie či vietor.
Nemecko sa po udalostiach vo Fukušime síce vzdalo svojho jadrového energetického programu, no pre mnohé krajiny ostáva jadro neoddeliteľnou súčasťou energetického mixu. Na tom sa zhodli aj predstavitelia krajín V4 a Európska komisia ich postoj prijíma: „Jadrová energia bude zohrávať dôležitú úlohu nielen v bezpečnosti dodávok energií, ale aj pri dosahovaní klimatických cieľov,“ uviedla riaditeľka odboru jadrovej energie Európskej komisie Ute Blohm-Hieberová.
Ďalší rozvoj jadrovej energie potvrdili všetky štyri stredoeurópske krajiny. Slovenská vláda začiatkom novembra prijala novú energetickú politiku, v ktorej sa počíta s dostavbou 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach, ako aj s vybudovaním nového reaktora v Jaslovských Bohuniciach. Česko chce dostavať jeden blok v Temelíne a modernizovať jeden blok v Dukovanoch. Maďarsko má v pláne postaviť dva nové jadrové bloky, čo potvrdil György Harmati zo spoločnosti MVM, ktorá sa v poslednom čase spomína ako jeden zo záujemcov o kúpu Slovenských elektrární od talianskeho Enelu.
Energetická únia
Už v marci budúceho roka viceprezident Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič predstaví koncept spoločného európskeho trhu s energiami. Energetická únia by podľa neho mala fungovať tak, že by sa energia vyrábala tam, kde je najlacnejšia, čo by pomohlo stlačiť jej cenu nadol. Podľa eurokomisára pre energetiku Günthera H. Oettingera sa to prejavilo aj v minulých rokoch, keď vďaka integrácii trhov klesla veľkoobchodná cena elektrickej energie zhruba o tretinu. Na vysoké ceny elektrickej energie sa nesťažujú len obyvatelia, ale aj firmy a podnikatelia.
„Máme štyri až päť verzií, pričom sa hľadajú také opatrenia, ktoré by priniesli úsporu a zníženie cien energií a mali by minimálny negatívny dosah na štátny rozpočet i obyvateľstvo, napríklad úpravou odvodov do jadrového fondu,“ uviedol minister Pavlis po rokovaní s vedením spoločnosti U. S. Steel Košice, ktorá patrí medzi najväčších spotrebiteľov elektriny. Dodal, že nie je spokojný, keďže hľadanie riešení trvá príliš dlho, a bude sa snažiť v čo najkratšom čase presadiť riešenie zníženia cien energií, čo patrí medzi jeho priority.
Šefčovič ohľadom budovania energetickej únie pripomenul, že Európa je najväčším dovozcom energií a ročne na ne minie až 400 miliárd eur. Táto suma by mohla klesnúť práve vďaka tomu, že jednotlivé krajiny EÚ by nevystupovali samy za seba, ale spoločne, čím by získali silnejšiu vyjednávaciu pozíciu. Súčasťou energetickej únie by malo byť aj zvýšenie konkurencie medzi výrobcami, distribútormi a dodávateľmi energií.
„Najlepším nástrojom na znižovanie cien je väčšia konkurencia na trhu,“ povedal Šefčovič a poukázal na skutočnosť, že veľkoobchodné ceny elektriny sú v EÚ približne rovnaké ako v USA, no kým sa dostanú k spotrebiteľom, sú aj trojnásobne vyššie.
Ciele energetickej politiky
- Do roku 2030 znížiť produkciu skleníkových plynov o 40 percent
- Zároveň znížiť spotrebu energií v EÚ o 27 percent
- Zvýšiť v únii podiel energií z obnoviteľných zdrojov o 27 percent
- Zabezpečiť bezpečnosť dodávok energií
- Zabezpečiť konkurencieschopné a dostupné ceny pre podniky a domácnosti
