Naftogaz je jeden z najväčších energetických koncernov v Európe a najväčší zamestnávateľ na Ukrajine, ktorý dáva prácu pre desaťtisíce ľudí.
Čo si sľubujete od návštevy Bratislavy?
Táto návšteva je v rámci diskusie o integrácii ukrajinského plynového trhu do európskeho. Pre nás je dôležité určiť naše stanovisko vzhľadom na problémy, ktoré máme. Vedieme dialóg s našimi partnermi. Dôležité je, dohodnúť sa na ďalších krokoch, ako to budeme riešiť, lebo náš hlavný problém sa nachádza práve na Slovensku.
Aký je to problém?
Problém spočíva v tom, že nie je dohovor, zmluva o pripojení medzi Ukrajinským operátorom Ukrtransgas a slovenským operátorom Eustream.
Čiže ide o navýšenie kapacity pre reverzný tok plynu zo Slovenska na Ukrajinu?
Vrátane. Ale tento problém, čo máme, je širší. Keby sme to zhrnuli, môžeme vytvoriť voľnú prepravu plynu medzi Slovenskom a Ukrajinou. Mohlo by to byť riešením nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Bulharsko a Poľsko.
Chcete zvýšiť kapacitu na dvojnásobok, tak ako ste sa vyjadrili pre ukrajinské médiá?
Otázka nespočíva v objeme dodávok, ale v zmluve. Ak by bola podpísaná zmluva medzi Eustreamom a Ukrtransgas, potom by objem plynu bol 70 miliárd kubíkov ročne. V prvom rade je dôležitá zmluva, objem je vec druhotná.
Vidíte reálne možnosť navýšiť prepravované kapacity?
Na Ukrajinu by sa dalo prepraviť toľko plynu, koľko objemu ide cez Ukrajinu do Európy.
Ale to by sa musel úplne zastaviť tok z Ruska. Slovensko navyše už povedalo, že je to v rozpore so zmluvami s Rusmi?
Technicky netreba nič robiť. Tam je situácia vyriešená. Treba len podpísať zmluvu a nastoliť európske pravidlá. Gazprom objednáva tranzit plynu cez územie Ukrajiny, cez zmluvu. Asi 200 miliónov kubických denne. Aby 200 miliónov kubických metrov bolo odovzdaných na územie Slovenska. Celá taktika Gazpromu pre Európu je, že diktuje svoje podmienky. Ak bude ten problém riešený, netreba míňať zbytočne peniaze a budovať dodatočné potrubia.
Koľko objemu mesačne potrebujete?
Momentálne zo Slovenska ide 1 mld. kubíkov plynu mesačne, potrebovali by sme 2 mld. kubíkov. A cez tento bod môže Ukrajina získavať postupne plyn aj z Maďarska a Rumunska.
Rusi však diskutujú o dodatku v zákone, plyn by sa podľa navrhovaného dodatku nemal predať tretej krajine.
To je charakteristické pre Rusov a nie je to len táto okolnosť, o ktorej hovoríte. Podstata celého problému spočíva v tom, že ruská strana chce dosiahnuť, aby dotknuté krajiny žiadali od Rusov zľavy. Pre Rusov je to veľmi výhodné. Prax tkvie v tom, že ruská strana stále robí výnimky. Pre nich je to pohodlné. Rusi chcú mať monopolné postavenie.
Dostalo by Slovensko požadovaný objem plynu z Gazpromu za týchto podmienok?
Všetci by dostali všetko, čo by potrebovali. Tak pracujú všade. Tak to vyžaduje európska legislatíva. Ak by sa uplatnilo zákonodarstvo na tomto úseku, vytvoríme jeden veľký trh s plynom. V súčasnosti má každá krajina svoj trh. Napríklad Nemecko, Poľsko, Slovensko, Ukrajina, predstavujú štyri jednotlivé trhy. Keď je každá krajina oddelená od inej, je možné predávať podľa rôznych cien. Stane sa tak, že plyn pre Nemecko predávajú Rusi lacnejšie ako plyn Poľsku. Keď sa trh zjednotí a bude jeden veľký trh, cena bude rovnaká.
O tomto navrhuje existujú pochybnosti. Podľa vás je to reálne?
Pozrite na trhy severnej Európy. Prečo na trhu v Nemecku je najnižšia cena. Lebo majú aj zdroje z Nórska, diverzifikované zdroje. Keď odstrihneme tú prekážku, môžeme kupovať od všetkých dodávateľov s trhovou cenou. Napríklad ako v pobaltskej krajine.
Aké investície by si to žiadalo?
Spoločný trh by nepotreboval žiadnu finančnú investíciu. Plynovod je. Museli by sa však zmeniť pravidlá na kontrakte. Existuje starý kontrakt medzi Gazpromom a Eustreamom. Ten treba len zmeniť a upraviť ho na európsku legislatívu.
Bude Gazprom súhlasiť so zmenou kontraktu?
Gazprom s tým nikdy nebude súhlasiť. Vo všetkých krajinách Európy ich k tomu nútili.
Ale keď to chcete a tvrdíte, že si to bude žiadať zmenu zmluvy, tak budete musieť s Gazpromom rokovať…
S nimi rokujú, ale dobrovoľne nesúhlasia. Treba, aby európska strana a slovenský operátor prijali rozhodnutie. Tento kontrakt porušuje antimonopolné zákonodarstvo. Keď niekto niečo porušuje, treba to meniť.
Zmluva Eustreamu s Gazpromom je však na dvadsať rokov do roku 2028.
Rokovať s Gazpromom je nereálne. Treba zmluvu zmeniť jednostranne. Ako sa to urobilo v iných krajinách Európy.
V akých krajinách?
Napríklad zákaz predaja z jednej krajiny do druhej. Vo všetkých krajinách to Gazprom zakazoval. Európska komisia rozhodla, že je to v rozpore s európskou legislatívou.
Zástupcovia ukrajinskej strany sa zúčastnili na viacerých rokovaniach s Ruskom na európskej úrovni. Tie trvali niekoľko mesiacov a keď ste sa nakoniec dohodli aj na cene plynu, tak zrazu tvrdíte, že ruský plyn nechcete. Niektorí odborníci pritom tvrdia, že tá cena je primeraná.
Nepokladáme tú cenu za normálnu a spravodlivú. Prečo? Pretože napríklad v Nemecku je ten plyn lacnejší.
Po poslednom rokovaní v Bruseli, keď ste zmluvu na dodávky plynu pre Ukrajinu na túto zimu podpísali, sa však aj ukrajinský minister energetiky Jurij Prodan vyjadril, že cena je blízka trhovej cene plynu.
Cena dohodnutá s Gazpromom je pomerne vysoká. My kupujeme razantne lacnejšie z Európy. Na plyne zo západnej Európy by sme ušetrili ročne 800 miliónov dolárov.
Slovensko však nakupuje plyn za podobnú cenu, ako sa dohodla Ukrajina s Ruskom.
Ceny sú rôzne. Úloha štátnej spoločnosti je zefektívniť trh. Nesnažíme sa dostať od Gazpromu zľavu, ale zefektívniť trh. Efektívny účinný trh je, keď bude kolovať voľne plyn.
Dvojnásobok dodávok plynu zo Slovenska by vám stačil, aby ste mali pokrytú domácu spotrebu?
Nehovoríme, že sa chceme úplne vzdať plynu z Ruska. Nejakú časť kapacity budeme od Ruska nakupovať. Ale pre nás aj Slovensko, aj Poľsko a Maďarsko čím bude voľnejšie pretekať plyn medzi krajinami, tým lepšia bude cena. Myslím si, že je to spoločný záujem všetkých.
Ako to teraz vidíte celkovo so stabilitou systému. Momentálne priteká na Slovensko do SPP približne o 40 percent ruského plynu menej.
Pre niekoľko európskych spoločností tiež zmenšili dodávky. Vrátane tých, ktoré dostávajú z Ruska cez Nordstream zo severu. Gazprom to robí preto, lebo ako monopol má na to právo. Úlohou Slovenska aj Ukrajiny je dokázať, že tak sa správať nemajú.
Už vám prisľúbili dodávatelia zo Západu, že by vám objem, ktorý potrebujete, dodali?
Áno. Keby sme mali vyriešený problém so zmluvami, mohli by sme kupovať viac plynu aj na Západe. Na naše šťastie je v Európe viacero spoločností, ktoré môžu dodávať plyn okrem Gazpromu. Predpokladám, že nastane zmena aj v cene na termináloch pre skvapalnený plyn. V súčasnosti na úrovni 80 mld. kubických metrov ročne je nevyužitá kapacita na termináloch. Európa môže v protiváhe oproti Gazpromu poskytnúť iné zdroje dodávok plynu. Čím skôr to bude, tým lepšie pre všetkých spotrebiteľov.
Spomínali ste, že sa nechcete úplne odstrihnúť od Gazpromu. Objednáte si nejaký plyn? Informácie sú rozporné. Najskôr tvrdíte, že chcete, vzápätí si to rozmyslíte. Koľko plynu z Gazpromu teda chcete, ak ho chcete?
Ak bude zima teplejšia, teoreticky by sme sa mohli zaobísť bez plynu z Ruska. Bolo by to náročné, ale predpokladám, že určitý objem plynu od Ruska nakúpime.
Koľko?
Asi 5 miliárd kubických metrov. Keď je väčšia zima a spotreba plynu sa zväčšuje, tak potrebujeme viac plynu.
Ukrajina sa však nestihla pripraviť na túto zimu, zásobníky ste si stihli naplniť len na polovicu a momentálne už čerpáte plyn zo zásobníkov, ibaže to má aj vplyv na stabilitu celkového systému v Európe. Zásobníky majú pokrývať náhly výpadok. Ako vidíte zimu z tohto pohľadu?
Nevieme úplne presne, aká je situácia na Slovensku. Objem tranzitného plynu, ktorý sa dostáva na Slovensko z Ruska sa však nezmenšil.
Informácie od nášho SPP však sú, že dodávky sú niekoľko týždňov po sebe nižšie.
Možno menej dostáva SPP, ale zvyšok sa predáva pre niekoho iného. Slovensko má lepšie možnosti nakupovať plyn z iných európskych zdrojov.
Ako vyzerá stabilita celého systému? Keď dodávky klesnú pod určitý objem, nenaruší sa stabilita v Európe?
Medzi podzemnými zásobníkmi na Ukrajine a stabilitou dodávok plynu nie je prepojenie. Naše podzemné zásoby sa používajú len pre potreby Ukrajiny.
Podľa britského periodika The Economist je strata Naftogazu na úrovni štyroch percent hrubého domáceho produktu Ukrajiny. Prečo je to tak? Takéto podniky bývajú ziskové.
Problém je historicky daný. Naftogaz sa používa ako podnik na poskytnutie pomoci pre obyvateľov. Pretrváva to ešte z dôb Sovietskeho zväzu. Ale začali sme meniť systém a meníme aj cenu. Konečným cieľom je uplatnenie európskych cien plynu.
Ako to chcete zmeniť?
Predpokladáme, že pre všetkých spotrebiteľov bude trhová cena rovnaká.
Čiže zvýšite ceny pre spotrebiteľov?
Áno, znamená to aj zvýšenie cien.
Ako to vidíte s vlastnými zdrojmi plynu? Naši odborníci tvrdia, že ak by ste využili vlastnú ťažbu, spolu s nižšou spotrebou by ste mohli byť sebestační.
Ukrajina má veľký potenciál kapacity na zväčšenie ťažby. Predpokladáme investície do ťažby. Chceme zlepšiť situáciu. Ale nemôžeme teraz povedať, že by sme mohli byť sebestační počas nasledujúcich piatich rokov. Môžeme významne znížiť import. Ale úplne sa vzdať dovozov by bolo komplikované a nie úplne reálne.
Budete nejako investovať do tejto sféry?
Určite áno.
Ako to vidíte, čo sa týka ložísk?
Sú v rôznych zemepisných polohách.
Ako konkrétne plánujete rozvíjať túto sféru?
Je veľký potenciál zvýšiť počet vrtov vo veľkej hĺbke. Predpokladáme, že sa uskutoční ťažba bridlicového plynu. Veľký potenciál je v Čiernom a Azovskom mori. V súvislosti s okupáciou Krymu je však otázka využitia ťažby na mori problém.
Andrij Kobolev
Narodil sa v roku 1977. Šéfom koncernu Naftogaz je od marca 2014. Roku 2000 skončil štúdium medzinárodných vzťahov na Kyjevskej univerzite T. Ševčenka. Od roku 1999 do roku 2000 pracoval v PricewaterhouseCoopers ako konzultant v otázkach strategického riadenia. Od roku 2002 do roku 2010 pôsobil v Naftogaze na rôznych postoch. Následne bol poradcom v investičnej firme AYA Securities. Politicky má blízko k premiérovi Arsenijovi Jaceňukovi.