Maďari chcú elektrárne so všetkými rizikami

Do Slovenských elektrární by mohol vstúpiť maďarský kapitál. Spoločnosť Slovnaft, ovládaná maďarským MOL–om, totiž podala spolu s maďarskou štátnou spoločnosťou MVM predbežnú ponuku na kúpu 66 percent akcií Slovenských elektrární.

21.11.2014 10:00
Mochovce, elektráreň, roborníci Foto: ,
Slovnaft, ktorý patrí pod maďarský MOL, zatiaľ ako jediný zo záujemcov o Slovenské elektrárne garantuje dokončenie tretieho a štvrtého bloku Mochoviec.
debata (20)

Akcie predáva taliansky Enel, ktorý sa po ôsmich rokoch od privatizácie rozhodol odísť. Maďari sú nateraz najvážnejším záujemcom. Ako jediní totiž deklarujú, že sú ochotní akceptovať všetky riziká spojené s dostavbou a prevádzkou tretieho a štvrtého bloku Mochoviec.

Šéf Slovnaftu: Počítame s vyššími cenami elektriny

Druhý vážny investor český ČEZ upozornil, že neprevezme riziká rastúcich nákladov a meškania dostavby Mochoviec a žiada štát o garancie. Vláda Roberta Fica však žiadne záruky zatiaľ dať nemieni, keďže v prípade stratovej prevádzky Mochoviec by na to doplatila štátna kasa. „Tretí a štvrtý blok Mochoviec sú pre nás zaujímavý zdroj. Chceme ho dokončiť,“ vyhlásil včera šéf Slovnaftu Oszkár Világi. ČEZ a ďalší záujemca český Energetický a průmyslový holding upozorňujú, že pri pokračovaní nízkych cien elektriny na trhu budú Mochovce stratové. Slovnaft to vidí inak. „Počítame s tým, že ceny elektriny budú vyššie,“ dodal Világi.

To, či elektrina na trhoch zdražie, závisí od ďalšieho ekonomického vývoja v Európe. Vlaňajšia recesia v eurozóne poslala ceny elektriny dole na úroveň, aká bola v roku 2005. Analytici počítajú s tým, že ekonomické zotavovanie priemyslu bude len pozvoľné a ceny elektriny sa budú šplhať hore veľmi pomaly. Znamená to, že ak Slovnaft tieto riziká akceptuje, musí počítať s dlhšou návratnosťou investície.

S navýšením rozpočtu pre Mochovce musí súhlasiť štát

Na druhej strane veľké investície s kratšou dobou návratnosti sa v regióne postupne minuli a aktuálna dostupnosť rekordne lacných úverov praje dlhodobým projektom. Jedinou podmienkou, ktorú si zatiaľ Slovnaft v súvislosti s kúpou podielu v Slovenských elektrárňach kladie, je, že doterajšie práce boli vykonané tak, že elektráreň je možné dostavať. „Chceme vykonať technický audit,“ dodal Világi.

Tretí a štvrtý blok Mochoviec sa začal stavať ešte v roku 1987, následne bola výstavba v roku 1992 prerušená a obnovená až v roku 2008. Pôvodne bol rozpočet v roku 2008 stanovený na 2,8 miliardy eur a nové Mochovce mali začať fungovať v roku 2012. Neskôr bol rozpočet navýšený na 3,8 miliardy eur a teraz elektrárne žiadajú ďalších 800 miliónov eur s tým, že potom už garantujú spúšťanie prvého bloku koncom roka 2016. Na navýšenie rozpočtu však treba súhlas štátu ako 34–percentného akcionára.

Rizikové Mochovce, ziskové Gabčíkovo

Mochovce sa totiž stavajú aj na úkor dividend zo ziskov spoločnosti, teda nepriamo aj z verejných financií. Kľúčové pri navýšení rozpočtu má byť piatkové mimoriadne valné zhromaždenie Slovenských elektrární. Podľa informácií Pravdy sa počíta s tým, že rozpočet sa na 4,6 miliardy eur navýši.

Štát podmieňoval súhlas pri Mochovciach garanciami, že projekt sa už ďalej nepredraží. Pri predaji akcií elektrární má vláda predkupné právo. Financie na ovládnutie elektrární však v štátnej kase nie sú.

Premiér Robert Fico už vyhlásil, že pre štát je prioritou zvýšiť vplyv v podniku. Vláda sa netají tým, že žiada dostavbu Mochoviec.

Kabinet tiež nesúhlasí s tým, že elektrárne inkasujú časť zdrojov z predaja elektriny vyrobenej vo Vodnej elektrární Gabčíkovo. Tak to bolo dohodnuté pred privatizáciou. Kým Mochovce sú z pohľadu investorov rizikové, Gabčíkovo je, naopak, vysoko ziskové. Nie je teda predpoklad, že by sa záujemcovia o kúpu elektrární vzdali tržieb z Gabčíkova bez adekvátnej náhrady.

Chýbajú elektrické vedenia

Tak záujemcovia z Česka, ako aj z Maďarska majú svoje výhody. Elektrárne majú nadkapacity a elektrinu tak potrebujú umiestniť v cudzine. V prípade ČEZ–u by sa mohli otvoriť viac západné trhy. Problémom sú však nedostatočné kapacity vedení. Maďarský kapitál by Slovenským elektrárňam mohol umožniť predávať viac na juhu Európy, prípadne aj v samotnom Maďarsku. Problémom sú aj tu chýbajúce väčšie elektrické vedenia v smere do Maďarska, ktorých výstavbu má štátna Slovenská elektrizačná prenosová sústava naplánovanú.

Vláda Orbána má značný vplyv na MOL

Ak by maďarský kapitál vstúpil do Slovenských elektrární, išlo by sčasti o vplyv iného štátu na náš strategický podnik. Aj súčasný vlastník elektrární Enel je sčasti pod vplyvom talianskej vlády. Tá má v koncerne 31–percentný podiel.

Slovnaft patrí do skupiny MOL. Maďarský štát má v koncerne MOL 24,7 percenta akcií, čo je druhý najvyšší podiel po zahraničných investoroch (25,1 percenta). Značný vplyv na MOL tak má vláda na čele s Viktorom Orbánom.

Maďarská koncern MVM, ktorý je v tendri spolu so Slovnaftom, je štátnou firmou. Na druhej strane aj český ČEZ je štátnou firmou. Za českým EPH zase stojí český podnikateľ Daniel Křetínský a slovenská finančná skupina J&T.

Medzi záujemcami o elektrárne by mala byť aj čínska China National Nuclear Corporation. Špekuluje sa tiež o možnom záujemcovi z Fínska. Tak Číňania, ako aj Fíni zatiaľ predbežnú ponuku nepredložili.

Nevydarené pokusy ČEZ a Slovnaftu

ČEZ aj Slovnaft majú za sebou na Slovensku viaceré nevydarené pokusy o veľké akvizície. ČEZ sa v roku 2005 pri privatizácii neúspešne uchádzal práve o podiel v našich elektrárňach. Slovnaft v roku 2001 neuspel v súťaži o Transpetrol. O kúpu SPP sa vlani neuchádzal ani jeden z nich a tu uspel spomínaný český EPH. Podiel vo výške 66 percent v Slovenských elektrárňach analytici banky Santander ohodnotili na 3,6 mld. eur vrátane dlhov, aj keď Enel za akcie dal v roku 2006 necelých 840 miliónov eur.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovenské elektrárne #Mochovce #Slovnaft #MOL