Opatrenie sa pozitívne dotkne viac ako 600 tisíc ľudí. Vláda si od OOP zároveň sľubuje aj zvýšenie zamestnanosti, keďže zamestnávateľom poklesnú náklady na prácu u vymedzenej skupiny zamestnancov. Zmeny predložilo ministerstvo zdravotníctva (MZ) v návrhu novely zákona o zdravotnom poistení. Zavedením OOP sa kompenzuje nárast minimálnej mzdy v roku 2015.
Na odvodovú úľavu budú mať nárok tí zamestnanci, ktorí zarobia menej ako 570 eur mesačne, resp. 6 840 eur ročne. Zamestnanci s vyššími príjmami budú zdaňovaní rovnako ako doteraz. Odvodová odpočítateľná položka bude v rovnakej výške ako budúcoročná minimálna mzda čiže 380 eur mesačne, respektíve 4 560 eur ročne. Suma sa bude alikvotne krátiť podľa odpracovaného obdobia.
Zamestnanec s minimálnou mzdou nebude platiť žiadne zdravotné odvody. S rastom príjmu o jedno euro, klesne suma OOP o dve eurá. Človek, ktorého mzda bude napríklad 450 eur v hrubom, uhradí na zdravotných odvodoch 8,4 eura, namiesto súčasných 18 eur. Zamestnávateľ za takéhoto pracovníka odvedie namiesto 45 eur po novom len 21 eur.
Ako na tlačovej besede po rokovaní vlády uviedol minister financií Peter Kažimír, ide o kľúčovú odvodovú reformu, ktorú považuje za „vlajkovú loď“ a súčasne najdrahšiu položku sociálneho balíčka vlády. Osoba, ktorá v súčasnosti dostáva minimálnu mzdu, bude mať podľa ministra financií za január budúceho roka o 32 eur vyšší čistý príjem.
„Zamestnávateľom sa na úrovni minimálnej mzdy nezvýšia náklady práce a v pásme do 570 eur sa dokonca náklady práce výrazne znižujú,“ upozornil Kažimír. Považuje to za stimul pre domácu ekonomiku a domáci dopyt. „Ak sme robili opatrenia v oblasti daní, tak tu biznisu peniaze vraciame, pretože zníženie odvodov neznamená nič iné ako zníženie príjmov štátu,“ povedal šéf rezortu
Podpredseda KDH Miloš Moravčík uviedol, že štát dlhodobo poškodzuje nízko príjmové skupiny cez vysoké odvodové zaťaženie. "Pre človeka zarábajúceho minimálnu mzdu to znamená, že v čistom dostáva menej ako dve tretiny toho, čo mu platí zamestnávateľ. Je to akoby nedostával mzdu za dvanásť mesiacov, ale len za osem. Zvyšok zhltne štát na odvodoch,“ povedal Moravčík. Po novom to síce bude o niečo viac, ale nie je podľa neho možné hovoriť o trinástom plate. "Súčasná vláda teda opäť zavádza ľudí, namiesto trinásteho platu len zmierňuje krivdy, ktoré napáchala,“ dodal. KDH je prekvapené, že Smer si sociálne slabších začína všímať až s blížiacimi sa parlamentnými voľbami.
Expert KDH pre zdravotníctvo Marián Faktor upozornil, že vláda spôsobuje ďalší problém, keďže budúci rok dá na zdravotnú starostlivosť menej peňazí. Zvýšenie odvodu za poistencov štátu OOP totiž nevykryje. Zdravotníctvo sa tak podľa neho, najmä ak mešká zavedenie reformných opatrení ako je eHealth, či DRG, dostáva do stále horšej situácie. "Problémy sa len prehlbujú a smeruje to k tomu, že systém môže byť o pár rokov neudržateľný,“ uzavrel Faktor.
OOP sa bude uplatňovať len na príjmy zo zamestnania a nemôže prekročiť sumu zárobku z klasického pracovného pomeru. Na určenie výšky odpočítateľnej položky sa budú posudzovať všetky príjmy zo zárobkovej činnosti. „Pri platení preddavkov na poistné sa odpočítateľná položka bude môcť uplatniť iba u jedného zamestnávateľa. Ak má zamestnanec viacerých zamestnávateľov, alebo je samostatne zárobkovo činnou osobou, odpočítateľná položka sa uplatní až v ročnom zúčtovaní poistného,“ konštatuje MZ.
Zamestnanec bude povinný oznámiť zamestnávateľovi, že má nárok na uplatnenie odvodovej úľavy. V nadväznosti na zavedenie OOP sa zvýši sadzba za poistencov štátu, ktorá bude kompenzovať výpadok príjmov zdravotných poisťovní, ktoré im spôsobí odvodová úľava. Platba za poistencov štátu sa navrhuje vo výške 4,16 % z vymeriavacieho základu. Štát bude OOP kompenzovať sumou 152 mil. eur.
Novela má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2015. Vláda vo štvrtok zároveň schválila, aby bola legislatíva prerokovaná v skrátenom legislatívnom konaní.