Stihol len ten vlak. Lístok si musel vybavovať u sprievodcu. Študentov, ktorí nervózne čakali na trnavskom peróne bez lístka, boli možno desiatky. A nemohli za to, pretože pred pokladňou bol ešte aj v čase obeda dlhý rad ľudí, čo si vybavovali bezplatné lístky.
„Malo to byť jednoduchšie. Napríklad, že by študent ukázal len svoju ISIC kartu,” mienil Katrenčík. Na druhej strane však bezplatné cestovanie vníma pozitívne. Domov na Oravu chodí každý týždeň, čo za celý mesiac predstavovalo výdavky asi 56 eur na cestovnom. Teraz ich môže ušetriť a dať trebárs na knihy.
Dlhý rad pred pokladňou zdržal aj študentku Janu z Púchova. „V živote som v Púchove nezažila rad na lístky. Dnes som musela čakať 15 minút. Ak by vlak nemeškal 35 minút, tak by som ho určite nestihla.“
Podobnú skúsenosť opisovala aj študentka Adriana, ktorá sa navyše sťažovala na preplnené vlaky. „Cestovanie zadarmo je super. Ale teraz je vo vlaku oveľa viac ľudí. Predtým sme si vždy našli miesto na sedenie, no dnes nie,” stihla ešte študentka dopovedať a už sa ponáhľala na vlak.
V utorok ráno prechádzali vlaky Trnavou a Leopoldovom viditeľne preplnené. A to aj napriek tomu, že niektoré spoje mali navyše jeden či dva modré vozne s označením České dráhy.
„Tieto koženkové vozne sú staré a úprimne, nie je to bohviečo. V Čechách ich vyraďovali a my sme ich kúpili. Neviem, či sa nám podarí udržať kultúru cestovania. Veď sa len pozrite do hocijakého vlaku. Je tam neporiadok, špina, už teraz sú natrieskané a v takýchto podmienkach má jazdiť ešte viac ľudí…,” zauvažovala jedna zo sprievodkýň.
Oslovení výpravcovia zas upozornili na možné meškanie vlakov. „Keď nastupuje do vlaku takáto masa ľudí, môže to trvať dlhšie. Keď sa na každej stanici vlak zdrží o dve minúty dlhšie, tak po desiatich staniciach to spôsobí meškanie 20 minút,” naznačil jeden z výpravcov.
Viacerí železničiari zopakovali názor, že problémom sú chýbajúce spoje. „Pre človeka je výborné, že za lístok na vlak nič neplatí, ale čo ak sa k nemu nemá ako dostať? Niektoré autobusy ho odvezú takmer spred domu, no k vlaku musí cestovať, a keď si tieto náklady zráta, nemusí sa to až tak oplatiť,” podotkol.
Pri nezladenej autobusovej a vlakovej doprave to môže byť hodina, čo sa človek načaká kdesi v studenej čakárni, čo potvrdili viacerí cestujúci, ktorí smerovali z Bratislavy do Nitry a prestupovali z rýchlika na osobný vlak v Leopoldove.
„Niekedy prípoj počká, no niekedy nie. Najmä keď je veľké meškanie, si to nemôže dovoliť, pretože je naňho naviazaný ďalší spoj,” poznamenal jeden z výpravcov. A tak sa stáva, že človek, ktorý sa potrebuje dostať vlakom z Bratislavy do Hlohovca, zostane trčať na stanici v Leopoldove, čo je preňho už len asi päť kilometrov od domova. A to len pre meškajúci vlak. Alebo jednoducho preto, že na niektoré rýchliky nie sú dobre naviazané autobusy a menšie osobné vlaky.
„Pred pár rokmi sa sľubovala kyvadlová doprava medzi Hlohovcom a Leopoldovom, no nič z toho nie je. Voľakedy sa autobusár aspoň zvykol opýtať na stanici, či už stihli prestúpiť všetci ľudia z vlaku,” dodal výpravca.