Kríza pribrzdila približovanie Slovenska k vyspelej Európe

Slovenské dobiehanie vyspelých štátov Európskej únie sa vlani zastavilo. Konštatuje to aktuálna analýza konvergencie slovenskej ekonomiky za rok 2014, ktorú vypracovala Národná banka Slovenska (NBS).

07.11.2014 10:34
debata (12)

Môže za to spomalenie hospodárskeho rastu Slovenska. Objem hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily tak stagnoval na úrovni 76 % priemeru Európskej únie. Pokles relatívnej výkonnosti však pokračoval aj vo väčšine krajín eurozóny a priemerná výkonnosť eurozóny sa mierne znížila. Výrazné rozdiely hospodárskej úrovne v rámci únie však zotrvali. Najvyšší HDP na hlavu malo naďalej Luxembursko na úrovni 264 % priemeru únie a naopak najnižší Bulharsko s 47 % priemeru.

Vyhliadky na nasledujúce obdobie sú z tohto pohľadu pre Slovensko o niečo pozitívnejšie, negatívne ich však môže ovplyvniť napríklad súčasný geopolitický vývoj. Aj keby sa ale súčasné očakávania centrálnej banky naplnili, k vyspelej Európe by sme sa približovali oveľa pomalšie, ako v minulosti. „Výhľad vývoja na nasledujúce roky ukazuje oživenie dobiehania na Slovensku. Jeho tempo však bude z historického hľadiska veľmi nízke a nepriaznivý geopolitický vývoj môže očakávané oživenie dobiehania oddialiť,“ píše sa v konvergenčnej správe.

Podľa odhadov Národnej banky Slovenska by tak slovenský hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily mal v tomto roku stúpnuť na 76,5 % priemeru únie, v roku 2015 na 77,2 % priemeru únie a napokon na 78,5 % priemeru krajín spoločenstva v roku 2016. Mierne optimistickejšia je Európska komisia, ktorá predpokladá rast slovenského HDP na hlavu v tomto roku na 77 % priemeru a o rok na 77,8 % priemeru krajín únie. Rásť by mala aj produktivita práce na Slovensku. V porovnaní s priemerom krajín únie by mala tento rok dosiahnuť 82,7 %, o rok 83,6 % a v roku 2016 by mala dosiahnuť 85,1 %. Cenová hladina na Slovensku by v porovnaní s priemerom únie mala v nasledujúcich rokoch viac menej stagnovať. V tomto roku by mala predstavovať 67,3 %, v roku 2015 by to malo byť 67,1 % a v roku 2016 opäť 67,3 % priemeru únie.

Relatívne zaujímavo sa však vyvíja nominálna konvergencia, teda plnenie tzv. maastrichtských kritérií. Slovensko by totiž malo byť v nasledujúcich rokoch jednou z úzkeho kruhu krajín, ktorá ich spĺňa všetky. Deficit verejných financií by sa teda mal udržať pod hranicou 3 % hrubého domáceho produktu, dlh pod úrovňou 60 % a takisto by mal pokračovať nízky rast cien a na nízkej úrovni sú aj úrokové sadzby. Všetky maastrichtské kritériá by pritom v roku 2014 okrem Slovenska mali splniť iba štyria ďalší členovia eurozóny. Väčšina z nich má totiž problémy vtesnať sa najmä do fiškálneho pravidla dlhu pod 60 % hrubého domáceho produktu, niektoré sa nevojdú ani do pravidla deficitu verejných financií pod 3 % výkonu ekonomiky.

12 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #HDP #NBS
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy