EÚ porastie o štvrtinu pomalšie, recesii sa má však vyhnúť

Európa by mala v budúcom roku rásť o štvrtinu pomalšie, ako sa očakávalo, napriek tomu však prepadnutie do recesie, ktorej sme boli v eurozóne svedkami vlani, nehrozí.

05.11.2014 11:00
debata (2)

O recesii spojenej s prepúšťaním sa začalo hovoriť len nedávno po tom, čo sa aj pre sankcie proti Rusku výrazne spomalil ekonomický rast v Nemecku.

Európska komisia však v najnovšej jesennej prognóze odhaduje, že ekonomický rast EÚ sa v roku 2015 zníži z pôvodne odhadovaných 2 percent na 1,5 percenta. Eurozóna porastie o 1,1 percenta namiesto 1,7 percenta a Slovensku analytici v Bruseli znížili odhad rastu z pôvodných 3,1 percenta na 2,5 percenta. Tento rok by sa priemerná výkonnosť európskych ekonomík mala pohybovať okolo jedného percenta, pričom v recesii majú byť Taliansko, Cyprus, Fínsko a Chorvátsko. Na budúci rok už hospodársky pokles hroziť nemá.

zväčšiť
ekonomiky, Európa, HDP

Najväčším problémom európskej dvadsaťosmičky je spomaľovanie ekonomiky motora Európy, Nemecka. K tomu sa pridáva dlhodobá stagnácia Francúzska a predpokladaný prepad Talianska, ktoré odmieta v ďalších rokoch radikálnejšie šetrenie a znižovanie svojho zadlženia.

„Hospodárska situácia ani situácia v oblasti zamestnanosti sa nezlepšujú dostatočne rýchlo. Stále takisto existuje riziko horšieho vývoja v súvislosti s trvajúcim geopolitickým napätím na Ukrajine, nestabilitou na finančných trhoch a nebezpečia neúplného vykonania štrukturálnych reforiem v členských krajinách,“ komentoval predpoveď komisie podľa agentúry Reuters Jyrki Katainen, nový komisár EÚ pre hospodárske a menové záležitosti.

Inštitút finančnej politiky pri slovenskom rezorte financií však nepredpokladá, že by mierne zhoršenie rastu európskych ekonomík viedlo k výpadku príjmov aj pre slovenskú štátnu kasu. „Horší výhľad ekonomického rastu v eurozóne sa nepremieta v plnej miere do nižšieho výhľadu zahraničného dopytu a nevytvára tak dodatočné riziká pre rozpočet. Podľa prognózy zostane deficit pod troma percentami hrubého domáceho produktu počas celého prognózovaného obdobia a potvrdzuje tak udržateľnosť ozdravenia verejných financií. Hrubý dlh zostáva pod úrovňou 55 percenta HDP počas celého horizontu,“ konštatoval riaditeľ IFP Martin Filko. Predpoveď Bruselu je do roku 2016.

Juncker pripravuje 300-miliardový reštart

Európskym lídrom sa príliš pomalé zotavovanie Európy po kríze nepozdáva. Kríza, s ktorou sa pasuje nielen Európa, prišla do sveta z USA v roku 2008 po spľasnutí realitnej bubliny a krachu banky Lehman Brothers. Kríza sa šírila ďalej a poukázala na to, že veľa krajín žilo neudržateľne na dlh. V roku 2010 po preukázaní falšovania štatistík prišla z Grécka do eurozóny dlhová kríza, ktorej dôsledky ešte pretrvávajú. Na Slovensku prišlo o prácu pre krízu asi 150-tisíc ľudí.

Opätovné naštartovanie rastu však nateraz brzdia ozdravné opatrenia vlád. Podľa pravidiel o rozpočtovej disciplíne musia členovia eurozóny každý rok postupne znižovať svoje deficity, až dosiahnu vyrovnaný rozpočet. To má zabrániť opakovaniu dlhovej krízy, ktorú vyvolalo nadmerné utrácanie niektorých štátov. Škrty však bránia novým investíciám. A práve to by chcela v najbližšom období samotná komisia zmeniť.

Nový predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker plánuje v najbližších troch rokoch investovať až 300 miliárd eur do reštartovania európskej ekonomiky. Juncker sľúbil, že investičný plán predstaví ešte do konca tohto roka. Hraničným termínom sú podľa jeho slov tohtoročné Vianoce, v ktorých chce členským štátom „darovať“ plán na podporu zamestnanosti a rastu. „Veľká časť z tejto 300-miliardovej sumy by mala pochádzať od súkromných investorov, pričom vlády členských krajín budú musieť aj naďalej držať pod kontrolou svoj rozpočtový deficit,“ zdôraznil Juncker. Medzi oblasti, do ktorých budú smerovať strategické investície, patria výskum a vývoj, digitálna ekonomika, energetika, doprava a životné prostredie. Peniaze pôjdu v prípade Slovenska cez Slovenský investičný holding. Ten je vytvorený z iniciatívy ministerstva financií prevažne z eurofondov a bude disponovať financiami vo výške 420 až 450 miliónov eur na roky 2014–2020.

Štátu pomáhajú aj spotrebitelia

Nateraz však slovenskej ekonomike vo veľkej miere pomáhajú aj bežní ľudia, a to tak, že sa viac osmeľujú v obchodoch pri nakupovaní. Viac minúť si môžu dovoliť tí, ktorí majú prácu. Platy totiž rastú tento rok rýchlejšie, ako ceny v obchodoch. Spotrebitelia totiž už niekoľko mesiacov po sebe zažívajú defláciu, keď ceny medziročne celkovo mierne klesajú. Od začiatku tohto roka sa pod tento stav podpísali najmä lacnejšie energie, aktuálne spotrebitelia môžu nižšie ceny pocítiť aj pri každodenných nákupoch potravín.

„Očakávame, že v roku 2015 bude spotreba domácností rásť medziročne o 2,5 až 3 percentá. Bude to o niečo pomalší rast ako v roku 2014, ale stále pomerne solídne tempo,“ komentuje analytik Tatra banky Juraj Valachy. Európska komisia predpokladá, že na Slovensku spotrebiteľské ceny budú do konca tohto roka stagnovať. Ceny by mali začať opäť postupne rásť v roku 2015 o 0,7 percenta a napokon v roku 2016 o 1,4 per­centa. Podobne by to malo vyzerať aj v rámci únie. „Hlavným prispievateľom rastu sa doteraz na Slovensku stal domáci dopyt a očakáva sa, že podobný vývoj pretrvá aj počas celého horizontu prognózy,“ píše sa v analýze Európskej komisie. Tá konštatuje, že súkromná spotreba na Slovensku sa oživuje po troch rokoch neprestajného poklesu.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #eurozóna #HDP