Vyplýva to z nových jesenných makroekonomických prognóz Európskej komisie, podľa ktorých by hospodársky rast Slovenska v tomto roku mal dosiahnuť 2,4 %. Svoje očakávania z jari tak Brusel navýšil o 0,2 percentuálneho bodu. Prognózu rastu slovenskej ekonomiky na budúci rok však naopak znížil o 0,6 percentuálneho bodu na 2,5 %. Komisia pridala aj predikciu na rok 2016, kedy by malo slovenské hospodárstvo stúpnuť o 3,3 %.
„Hlavným prispievateľom rastu sa stal domáci dopyt a očakáva sa, že podobný vývoj pretrvá aj počas celého horizontu prognózy,“ píše sa v materiáli Európskej komisie. Ten konštatuje, že súkromná spotreba na Slovensku sa oživuje po troch rokoch neustáleho poklesu. Očakáva pritom, že spotreba domácností by mala rásť aj v rokoch 2015 a 2016 vzhľadom na zlepšovanie podmienok na trhu práce. Pozitívne správy priniesli aj technologické investície, ku ktorým sa v druhom kvartáli pridali aj investície v stavebníctve, čo podľa Bruselu naznačuje širšie oživovanie ekonomiky.
V nadväznosti na zvýšenú hospodársku aktivitu by sa mali postupne vylepšovať aj čísla na trhu práce. Komisia predpokladá, že miera nezamestnanosti v tomto roku klesne o 0,8 percentuálneho bodu na 13,4 %, v roku 2015 na 12,8 % a v roku 2016 na 12,1 %.
Na druhej strane rast spotrebiteľských cien sa bude zotavovať len pomaly. V tomto roku komisia očakáva podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien ešte dokonca ich pokles o 0,1 %. Ceny by mali začať opäť postupne rásť v roku 2015 o 0,7 % a napokon v roku 2016 o 1,4 %. Podľa Bruselu za zastavením rastu cien v tomto roku stoja predovšetkým lacné energie a priemyselné výrobky. Tlak na spomaľovanie inflácie vyvolával aj pokračujúci pokles importovaných cien od tretieho štvrťroka 2013.
V rozpočtovej oblasti Brusel dôveruje slovenskej vláde, že udrží maastrichtský dlh pod hranicou 55 % hrubého domáceho produktu. V tomto roku predpokladá pokles dlhu oproti vlaňajším 54,6 % hrubého domáceho produktu na 54,1 % výkonu ekonomiky najmä vďaka zníženiu hotovostných rezerv. V nasledujúcom roku by mal dlh skončiť tesne pod hranicou 55 % na úrovni 54,9 % hrubého domáceho produktu. Pod uvedenou hranicou by ho mala pomôcť udržať aj avizovaná injekcia do zníženia dlhu z očakávaných privatizačných príjmov. V roku 2016 predpovedá komisia Slovensku verejný dlh na úrovni 54,7 % hrubého domáceho produktu.
Deficit verejných financií by sa pritom mal v tomto roku dostať z vlaňajších 2,6 % výkonu ekonomiky na 3 %. O rok neskôr by mal byť schodok nižší a opäť na úrovni 2,6 % hrubého domáceho produktu, najmä vďaka zvyšovaniu daňových príjmov aj cez zmeny v odpisoch a ďalšie zmeny v zákone o dani z príjmov. V roku 2016 Brusel očakáva ďalší pokles schodku slovenských verejných financií na 2,3 % hrubého domáceho produktu.